Danko si robí predvolebnú kampaň za peniaze firiem

Kampaň SNS za „cudzie“ pokračuje. Danko chce rozšíriť rekreačné poukazy a zvýšiť tak podporu turizmu. Má tam veľa známych, najmä v kúpeľníctve. Udržuje nadštandardné vzťahy napríklad s majiteľom kúpeľov v Dudinciach Antonom Siekelom či spolumajiteľom kúpeľov v Sliači Karolom Konárikom. V sektore podniká aj Zoroslav Kollár, ktorý je známy svojimi nekalými praktikami v konkurzných konaniach.

Šéf parlamentu Andrej Danko (SNS) pokračuje v nepremyslených a unáhlených ekonomických návrhoch.

Bez konzultácie s odborníkmi, podnikateľmi, ministerstvom financií či hospodárstva a bez riadneho prerokovania na vláde a v Hospodárskej rade vlády SR navrhuje rozšíriť okruh pracujúcich, ktorí by mali nárok na rekreačné poukážky.

Tie v súčasnosti môžu dostať ľudia v podnikoch nad 50 zamestnancov. Rekreačný príspevok musí firma preplatiť, ak o to zamestnanec požiada, až do výšky 55 percent nákladov dovolenky, najviac však 275 € ročne.

Všetci a povinne, ako za socializmu

Dankova strana predložila do parlamentu návrh, podľa ktorého budú všetky firmy bez rozdielu povinné uhradiť svojim zamestnancom náklady na dovolenku do spomínanej sumy.

Platiť by to malo od roku 2021. Dankovci špekulujú, že ak presvedčia svojich koaličných partnerov vo vláde, účinnosť sa môže posunúť ešte o rok skôr.

Načasovanie by z pohľadu SNS bolo ideálne, rekreačné poukážky pre všetkých zamestnancov by v takom prípade bolo možné využívať od januára 2020, teda zhruba tri mesiace pred voľbami.

„Všetko závisí od najbližších rokovaní so zamestnávateľmi, odborármi a koaličnými partnermi,“ citujú HN stanovisko Dankovej strany.

Dankov „cit“

Danko má na podobné návrhy „cit“. Buď sú také, že môžu úplne rozbiť slovenský štátny rozpočet, ako napríklad návrh zo začiatku roka znížiť daň z príjmov radikálne z 19 na 15 percent, čo by mohlo vziať rozpočtu takmer desať percent z príjmov, alebo ide o návrhy, ktoré neúmerne zaťažujú firmy, čím im pridáva na plecia ďalší náklad.

V tom sú vlády na čele so Smerom experti. Či už ide o neúmerne rýchle zvyšovanie minimálnej mzdy, radikálny rast príplatkov za prácu nadčas, v noci a cez víkendy či zákon o odpadoch, ktorý zvýšil podnikateľom byrokraciu a náklady.

Takýchto nápadov bolo v posledných rokoch viac než dosť. Samé o sebe nie sú zlé. Ak ich je však v krátkom čase príliš mnoho a štát to nekompenzuje niečím iným, napríklad znížením byrokracie, nižšími odvodmi alebo zlepšením podnikateľského prostredia, potom stúpa riziko, že firmy budú pri prvých náznakoch krízy prepúšťať viac ako by to robili, keby im štát tak drasticky nezvýšil ich prevádzkové náklady.

Firmy: Už je toho priveľa

„Malé podniky sú už teraz v neľahkej situácii po zvýšení povinných príplatkov za nočnú prácu a sviatky a neustálom zvyšovaní minimálnej mzdy.

Poukazujeme na zákon o podpore malých a stredných podnikov, ktorý nadväzuje na iniciatívu Európskej únie Small Business Act, ktorá ukladá štátom EÚ dbať na potreby malých, spravidla aj rodinných podnikov, a vytvárať im priaznivé podmienky na ekonomický rozvoj.

Povinné rekreačné poukazy sa tomuto cieľu EÚ vymykajú,“ povedala pre TASR Generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu Miriam Bellušová.

Volajú po dobrovoľnosti

Sťažujú sa aj ďalšie zamestnávateľské zväzy. „Tak ako pri prijímaní rekreačných poukazov pre podniky nad 50 zamestnancov, aj pri aktuálne navrhovanej zmene zákona Klub 500 trvá na tom, aby bolo využívanie inštitútu rekreačných poukazov pre podniky dobrovoľné,“ povedal pre štátnu tlačovú agentúru šéf Klubu 500 Tibor Gregor.

Hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov Miriam Špániková zas poukazuje na to, že ak firmy na preplácanie dovoleniek svojim zamestnancom nemajú, tak im to síce preplatia, ale vezmú im to inde.

„Rekreačné poukážky idú v mnohých firmách na úkor iných benefitov a ostáva otázka, či by zamestnanec nepreferoval radšej iný bonus, prípadne vyššiu mzdu,“ cituje TASR Špánikovú.

Ďalšie zo združení – Podnikateľská aliancia Slovenska – pre tú istú agentúru tvrdí, že od zavedenia rekreačných poukážok prešlo málo času a nedá sa preto vyhodnotiť, či tento nástroj zabral a aký mal vplyv na firmy a či je to dobré a fungujúce opatrenie.

„Pokiaľ viem, SNS nemá žiadnu analýzu a dáta, ktoré by takéto tvrdenia preukazovali faktami, najmä vo vzťahu k zamestnávateľom, ktorí tieto peniaze reálne platia,“ tvrdí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Serina.

Pomáhame „našim ľuďom“

Za rekreačnými poukážkami je aj „vyšší záujem“ Dankovcov. Nie je náhodou, že keď sa rekreačnými poukážkami zvýši dopyt v cestovnom ruchu, najviac budú benefitovať firmy z tohto sektora, napríklad v oblasti kúpeľníctva.

A tam má Danko ku podivu veľmi veľa kamarátov. Napríklad finančník Anton Siekel, ktorý ovláda kúpele Dudince a vlastní niekoľko wellness hotelov.

Ten má korene vo finančnej skupine Istrokapitál. S Dankovcami sa kamaráti aj bývalý poslanec HZDS Karol Konárik, ktorý má podiel v kúpeľoch Sliač, kde bol do roku 2013 predsedom predstavenstva.

Konárikov syn kandidoval za SNS do Európskeho parlamentu. Kúpele v Trenčianskych Tepliciach zas patria jednému z najbohatších ľudí na Slovensku Zoroslavovi Kollárovi.

„S pojmom konkurzná mafia na Slovensku sa čoraz častejšie spája meno Zoroslava Kollára. Kto niekedy počul stručnú definíciu pojmu konkurznej mafie, Zoroslav Kollár podľa viacerých indícií údajne vykazuje s jej obsahom takmer identickú zhodu.

Kollárova právnická firma bola známa ako spoločnosť zastupujúca nielen Istrokapital Maria Hoffmanna, ale aj neprehliadnuteľnú sieť firiem, v ktorej mal často sám vlastnícku účasť.

Zameriaval sa na privatizačné fondy, podávanie návrhov na ich konkurzy a počas bankrotu týchto firiem sa dostal k ich majetku,“ uvádza portál fakt24.sk.

Ján Bystriansky, foto: SITA