Dôchodkový strop prinesie vysoké dane alebo chudobné školstvo

Analytici Rozpočtovej rady prepočítali dopady zavedenia dôchodkového stropu. Môže nás to vyjsť na desiatky miliárd eur. Sekeru budeme musieť vykrývať obrovským nárastom daní alebo neudržateľnými škrtmi v sociálnej sfére, zdravotníctve či školstve.

Ak sa poslancom Smeru s podporou koaličnej SNS a opozičných extrémistov z Kotlebovej ĽS NS a Sme Rodina podarí zabetónovať vek odchodu do penzie na 64 rokov, vystavia budúcim generáciám veľmi vysoký účet.

Obrovská diera za desiatky miliárd eur, ktorá týmto rozhodnutím postupne vznikne, bude musieť byť zaplatená buď vyššími daňami a odvodmi alebo presunom peňazí na dôchodky zo zdravotníctva, školstva či dopravy.

Ďalšou, najmenej populárnou možnosťou, bude skresanie samotných dôchodkov. O týchto skutočnostiach poslanci Smeru, ktorí návrh na zastropopovanie veku odchodu do dôchodku presadzujú, mlčia alebo ich zľahčujú.

Cez miliardu ročne

Návrh, ktorým sa Ficov Smer snaží zvýšiť svoje preferencie, predložili jeho poslanci do parlamentu bez serióznych prepočtov. Tie napokon urobila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Smer však analýzy odborníkov ignoruje. „Zníženie dôchodkového veku zvýši celkové penzijné výdavky, keďže bude viac dôchodcov, čo bude tlačiť na zníženie výšky dôchodkov alebo zvýšenie odvodového zaťaženia.

Ak nedôjde k úprave týchto parametrov, dodatočné náklady budú aj tak musieť byť financované zo štátneho rozpočtu zvýšením ostatných daní alebo znížením iných výdavkov verejnej správy,“ varujú analytici rozpočtovej rady.

V prvých rokoch po zavedení stropu budú náklady v desiatkach až stovkách miliónov eur. Neskôr sa dopad výrazne zvýši a každoročný účet presiahne v súčasných cenách 1,5 miliardy eur.

„V horizonte 50 rokov by sa deficit dôchodkového systému vplyvom zavedenia stropu dôchodkového veku prehĺbil o dodatočných 1,6 % hrubého domáceho produktu,“ spresňujú analytici.

V roku 2080 sa ročný účet za Ficov dôchodkový hazard môže podľa rady vyšplhať až na 2,3 % HDP. V súčasných cenách to je vyše dvoch miliárd eur. To je, na porovnanie, napríklad vyše 15-tisíc 3-izbových bytov v Bratislave.

Dane aj o sto percent

Analytici rady prepočítali, že keby sme túto dieru v rozpočte chceli zlikvidovať, museli by sme v rokoch 2024 až 2080 postupne zvýšiť sociálne odvody až o 8 percentuálnych bodov zo súčasných 34,6 na 42,6 %.

Alebo by sa musela zvýšiť sadzba dane z príjmov firiem do roku 2067 až o polovicu, prípadne by bolo potrebné zvýšiť spotrebné dane o sto percent.

Keby vláda nechcela zvyšovať dane, musela by napríklad kapitálové výdavky, teda investície, vrátane tých do diaľnic a ciest, obnovy škôl či informačných systémov znížiť na nulu, alebo iné sociálne dávky, okrem dôchodkov, znížiť tiež na nulu.

Ekonóm: sústreďte sa na zmysluplné veci

Prípadné schválenie návrhu by znamenalo, že v čase, kedy by táto zmena začala reálne platiť, teda v roku 2030, by sme mali v priemere najnižší vek odchodu do penzie.

Už dnes patrí Slovensko medzi krajiny s najnižším dôchodkovým vekom v únii. „V priemere v krajinách EÚ je efektívny dôchodkový vek vyšší o 2,5 roka ako na Slovensku,“ povedal ekonóm UniCredit bank Ľubomír Koršňák.

Politikom odporúča, že ak chcú naozaj pomôcť dôchodcom, tak by sa mali zamýšľať nad niečím, čo im neuškodí, ale skutočne pomôže. „Skôr ako do boja za skorší vek odchodu do dôchodku by mali politici sústrediť svoje úsilie do kvalitnejšieho zdravotníctva, aby pracujúci mohli bez väčších zdravotných problémov ostať ekonomicky aktívni aj vo vyššom veku.

A v neposlednom rade netreba zabúdať ani na investície do vzdelávania a vedy, ktoré by mohli priniesť do ekonomiky viac inovácií a vyššiu produktivitu práce a vytvoriť aj ekonomický priestor pre vyššie dôchodky alebo skorší vek odchodu do dôchodku aj pri zhoršujúcej sa demografii, ktorej sa už takmer s istotou nevyhneme,“ odporúča ekonóm Koršňák.

O návrhu mal parlament hlasovať v utorok. Smer však zatiaľ potrebných 90 hlasov medzi poslancami nenašiel, a tak hlasovanie presunul na novembrovú schôdzu parlamentu.

Ján Bystriansky, foto: SITA