Dôvera v súdnictvo patrí k najnižším v EÚ, výdavky sú nadpriemerné

Slovensko je na posledných priečkach v EÚ medzi obyvateľmi i firmami v ukazovateľoch vnímania nezávislosti súdnictva a dôvery v neho. Konštatuje to vládou schválený Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023.

Ako dokument uvádza, z 35 krajín sa Slovensko podľa Eurobarometra umiestnilo na 4. najhoršom mieste, podľa prieskumov Flash Eurobarometer na 2. najhoršom mieste.

Štvrtou najhoršou krajinou z OECD je Slovensko aj podľa prieskumov Gallup World Poll.

Medzinárodné porovnanie je podľa dokumentu oveľa lepšie v schopnosti súdov vysporiadať sa s nápadom veci a rozhodnúť vec.

Slovenské súdy sú v čase potrebnom na rozhodnutie na prvom stupni zo 40 krajín EÚ na 15. mieste v netrestnej agende, na 6. mieste v trestnej agende a na 9. mieste civilnej a obchodnej agende.

Pri rýchlosti súdov druhého stupňa je Slovensko na 5. miesto v trestnej agende a 18. mieste v civilnej a obchodnej sporovej agende, čo je rovnako pozitívne,“ konštatuje dokument.

V podiele počtu rozhodnutých vecí k nápadu vecí (tzv. clearance rate) sa slovenské súdnictvo podľa materiálu umiestnilo na prvom mieste spomedzi 43 krajín Rady Európy.

Problémom je rýchlosť konania

Napriek pozitívnym štatistikám vysporiadania a rozhodnutia sa podľa dokumentu dĺžka súdnych konaní predlžuje.

„Napriek efektívnosti súdov sa celkový čas konania po právoplatné rozhodnutie predlžuje, problém nastáva hlavne v obchodných a civilných veciach.

Na Slovensku je teda súdnictvo efektívne v rozhodovacej činnosti, avšak nie v rýchlosti konania,“ konštatuje materiál s tým, že priaznivé výsledky v rýchlosti rozhodovania ešte nezodpovedajú stavom nerozhodnutých vecí na súdoch, čo môže naznačovať, že slovenské súdy ešte stále len dobiehajú sklzy z minulosti.

„V počtoch nerozhodnutých vecí na 100 obyvateľov sa slovenské prvoinštančné súdy v rebríčkoch Scoreboards (EK) umiestňujú v netrestnej agende až na 30. mieste, v trestnej agende na 13. mieste a v civilnej a obchodnej sporovej agende na 25. mieste,“ uvádza dokument.

Nadpriemerná záťaž i výdavky

Na druhej strane mate­riál pripomína, že slovenské súdy prvej inštancie sa musia vyrovnať s oveľa vyššou záťažou ako ostatné porovnateľné súdy krajín Rady Európy.

„V ukazovateli nápad na 100 obyvateľov sa v netrestnej agende slovenské súdy umiestnili až na 39. mieste, v trestnej agende na 19. mieste a v civilnej a obchodnej agende na 35. mieste najviac zaťažených súdov,“ uvádza sa v dokumente.

Vysoká záťaž sa zároveň premieta do nadpriemerných počtov sudcov, a s tým súvisiacich nadpriemerných výdavkov na súdy.

„Podľa CEPEJ (Európska komisia pre efektívnu justíciu) je Slovensko v počte profesionálnych sudcov na 100 tisíc obyvateľov na 31. mieste zo 49 krajín.

Pri výdavkoch na súdy v prepočtoch na obyvateľa sa Slovensko nachádza na 24. mieste a v prepočtoch na HDP na 28. mieste spomedzi 39 krajín Rady Európy,“ dodal dokument.

red SITA, foto: SITA