Ekonomika sa začína potácať, rast sa spomaľuje nebezpečne rýchlo

Slovensko malo v treťom štvrťroku najnižší hospodársky rast spomedzi všetkých krajín EÚ z regiónu strednej a východnej Európy. Začíname doplácať na to, že vlády nerobili reformy, bezbreho rozhadzovali verejné financie a podkopávali nohy firmám rôznymi pseudosociálnymi balíčkami, s ktorými vláda vyrukovala v predvolebnom roku.

Slovenská ekonomika opäť sklamala. Po druhom štvrťroku, keď sa jej rast medziročne prepadol skoro o polovicu, zažilo hospodárstvo ďalší malý šok. Podľa Štatistického úradu SR si ekonomika v treťom štvrťroku polepšila len o 1,3 percenta. Je to najhorší výsledok od konca roka 2013.

Strácame dych

Príčin, prečo strácame dych, je podľa ekonómov viacero. „Dôvody je potrebné hľadať najmä v spomalení externého dopytu, avšak to bolo pravdepodobne zvýrazňované aj domácimi štrukturálnymi problémami, ktoré sa prejavujú v strate konkurencieschopnosti časti našej ekonomiky,“ povedal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Slabý výsledok z predchádzajúceho štvrťroka sa prejavil aj na postavení Slovenska v regióne.

„V treťom kvartáli slovenská ekonomika rástla najpomalšie spomedzi všetkých krajín EÚ z regiónu strednej a východnej Európy, a to i napriek ponukovému šoku v automobilovom priemysle v podobe štvrtého automobilového závodu v krajine,“ povedal Koršňák.

Sme drahší, nepomáha to

Kým donedávna bol priemyselný vývoz jedným z ťahúňov našej ekonomiky, dnes je situácia diametrálne iná. Nič na tom nemení ani to, že minulý rok sa k trom „naturalizovaným“ slovenským automobilkám pridal aj britský Jaguar.

Vývozu to nepomohlo, práve naopak. „Keď sme napríklad pozerali čísla zahraničného obchodu za prvý polrok, bol vidieť pomerne masívny nárast dovozov komponentov pre automobilový priemysel a nárast bol viditeľný najmä zo strany Česka a Maďarska,“ vyjadril sa Koršňák pre HN.

Niektorí subdodávatelia sú totiž v zahraničí lacnejší ako u nás. Ukazuje sa, že pre zvýšenie mzdových nákladov na Slovensku sa postupne stávame menej atraktívnymi, pretože inde mzdy rastú pomalšie.

Nieže by bolo zlé, že mzdy rastú, ak však stúpajú príliš rýchlo, môže to ohroziť zamestnanosť. Napríklad aj tým, že zahraničné firmy to tu „zabalia“ a posunú sa ďalej na východ, kde je pracovná sila oveľa lacnejšia.

A ak nie sme pripravení na odchod napríklad tak, že na pracovnom trhu pribúdajú ľudia s vyšším a kvalitnejším vzdelaním, ktorí nemajú problém si nájsť prácu za vyššiu mzdu, potom treba k rôznym sociálnym opatreniam, ktoré tlačia firmy do nárastu platov, pristupovať veľmi obozretne.

Štrukturálne problémy

Ak však chceme, aby sme sa mali lepšie, bude treba popracovať na štruktúre ekonomiky, čo znamená znížiť závislosť od automobiliek, zamerať sa na výrobu s vyššou pridanou hodnotu a na služby.

To si však žiada reformovať školstvo, justíciu, zjednodušiť podnikateľské prostredie a nerozbíjať dôchodkový systém. Inak môžeme uviaznuť v dlhodobej stagnácii, teda v stave, keď sa ekonomika nerozvíja a životná úroveň nerastie.

„Za aktuálnym spomalením ekonomického rastu by mohli byť najmä štrukturálne problémy kľúčovej časti slovenskej ekonomiky, súvisiace so zmenami dopytu i čiastočnou stratou konkurencieschopnosti v dôsledku vyčerpávania pracovnej sily na západe krajiny, zvýrazňujúceho sa mzdového tlaku i viacerých protipodnikateľských opatrení slovenskej vlády, ktoré zhoršujú kvalitu podnikateľského prostredia na Slovensku a atraktivitu krajiny v očiach zahraničných investorov,“ zamýšľa sa nad príčinami črtajúceho sa zaostávania slovenskej ekonomiky Koršňák.

Prestali sme dobiehať západ

Niečo už ohľadne toho naznačil vývoj z minulých rokov. Kým životná úroveň Česka sa od roku 2013 postupne približovala úrovni vy- spelých štátov Európskej únie, Slovensko sa za toto obdobie západu nepriblížilo ani o piaď.

Ak budúca vláda rezignuje na zásadné reformy, podobne ako to robili v posledných rokoch všetky tri vlády Smeru, stagnácia hospodárstva a tým pádom aj životnej úrovne bude naďalej pokračovať.

7„Zásadnejšie oživenie preto neočakávame. Spomalenie ekonomického rastu na Slovensku by mohlo mať dlhodobejší charakter a nemuselo by významnejšie reagovať ani na prípadné oživenie externého dopytu.

Ten v najbližších štvrťrokoch ešte známky obnovenia vykazovať nebude, skôr naopak, slabosť z európskeho priemyslu by sa mohla vo väčšej miere preliať aj do sektora služieb, čo by mohlo ešte viac skomplikovať situáciu v Európe a stlačiť rast eurozóny na dlhší čas pod 1 percento,“ predpokladá Koršňák. To pre ekonomiku ako sme my, neveští nič dobrého.

Brexit, clá a voľby

Rizík do budúcnosti pritom stále pribúda. Nájdu sa nielen v zahraničí, ale aj doma. Popri klesajúcom záujme zahraničia o naše výrobky sú tu i ďalšie hrozby.

„V externom prostredí sa ako kľúčové riziko stále javia prípadné clá na dovoz európskych áut do USA, ale aj neistota z brexitu, či výraznejšie ako očakávané spomalenie ekonomického rastu v Európe,“ myslí si Koršňák.

Domáce riziká zas súvisia s nečitateľnou politickou scénou a veľkými otáznikmi ohľadne blížiacich sa volieb do parlamentu, ktoré budú o necelé tri mesiace. Scenárov ako by mohli dopadnúť je priveľa.

„Môžu priniesť patovový výsledok, skomplikovať tvorbu novej vlády a ohroziť napríklad zotavenie verejných investícií, ktoré sa očakáva aj z dôvodu blížiaceho sa konca rozpočtového obdobia EÚ a masívneho dočerpávania eurofondov,“ hovorí ekonóm UniCredit Bank.

Prejedená budúcnosť

Jedno je však zrejmé. Hoci posledných päť rokov bolo v histórii našej ekonomiky najlepších, slovenské vlády krajinu nepripravili na horšie časy.

„Slovensko v posledných rokoch zaostáva v transformácií ekonomiky smerom k znalostnej ekonomike, založenej na inováciách, a je tak odkázané práve na manuálnu produkciu, kde je cena práce stále jedným z kľúčových faktorov konkurencieschopnosti.

Výrazný stimul nedokáže v čase cyklického spomaľovania ekonomike dodať ani vláda. Priestor pre silný fiškálny impulz je limitovaný, pretože Slovensko nevyužilo dobré ekonomické časy na výraznejšiu konsolidáciu verejných financií a časť dobrého výkonu ekonomiky doslova prejedlo,“ myslí si Koršňák.

Dodáva, že „ekonomický rast sa posunul od rastu produktivity práce k rastu závislom na novej pracovnej sile, čo tlačí aj na rast miezd a znižuje medzinárodnú konkurencieschopnosť ekonomiky“.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock