Zahraničie Európska únia už pozná mená nových lídrov Publikované 10. júla 2019 0 0 Minulý týždeň sa počas mimoriadneho summitu EÚ v Bruseli rozhodlo o nových menách, ktoré budú Európsku úniu viesť najbližšie funkčné obdobie. Mimoriadny summit EÚ, v zložení lídrov členských štátov EÚ, rokoval o personálnych otázkach, teda o nových menách politikov, ktorí budú viesť európske inštitúcie, ako Európska komisia, Európska rada a iné na ďalšie volebné obdobie. Budeme si musieť zvyknúť na nové mená Lídri EÚ sa po troch dňoch rokovaní zhodli na nových menách. Nemka Ursula von der Leyen bola navrhnutá ako šéfka Európskej komisie, Belgičan Charles Michel získal podporu na predsedu Európskej rady, Španiel Josep Borrell získal nomináciu na šéfa európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a Francúzsku Christine Lagardovú navrhli za šéfku Európskej centrálnej banky. No všetky mená musí potvrdiť buď Európsky parlament a riadne zvolení europoslanci, alebo ministri eurozóny, či zvolený predseda Komisie, teda nestačí iba nominácia zo strany lídrov členských krajín EÚ. Sila EP voči lídrom členských krajín EÚ Niektoré mená však nemusia byť konečné, ako nakoniec ukázala aj nominácia lídrov členských krajín EÚ na post predsedu Európskeho parlamentu, Bulhara Sergeja Staniševa, ktorého nakoniec europarlament nezvolil za predsedu. Predsedom sa tak v druhom kole stal Talian David-Maria Sassoli s počtom 45 hlasov, na druhom mieste skončil Čech Jan Zahradil so 133 hlasmi, Stanišev nakoniec nebol ani nominovaný. David-Maria Sassoli David-Maria Sassoli David-Maria Sassoli sa narodil sa v roku 1956, je bývalým novinárom. Začínal v malých talianskych novinách a neskôr pôsobil v talianskej národnej televízii Rai, kde sa prepracoval na pozíciu zástupcu riaditeľa a tiež aj hlavného moderátora. V roku 2009 zanechal novinárčinu a odvtedy reprezentuje Taliansko v europarlamente ako poslanec. Dva hlavné závery summitu Mimoriadny summit EÚ skončil s rozporuplnými reakciami, našla sa síce zhoda na menách nových lídrov EÚ, no zhoda sa rodila ťažko a čelí vlne kritiky. V prvom rade sa ukázalo, že lídri nedokážu nájsť jasnú zhodu, kedy bolo rokovanie lídrov členských krajín EÚ prerušené bez dosiahnutia dohody a rokovania o personálnych otázkach museli pokračovať aj ďalšie dni. V druhom rade sa zistilo, že lídri nerešpektujú demokratické pravidlá, kedy snaha vniesť do voľby predsedu Európskej komisie viac demokracie vo forme spitzenkandidátov, ktorý prešli eurovoľbami, aby sa zaistila ich demokratická legitimita, nebola lídrami rešpektovaná a navrhnuté boli úplne iné mená. Ako mnohí analytici poukazujú, obsadenie najvyšších postov poukázalo na silu francúzsko-nemeckého spojenectva, kedy bez ich súhlasu sa nedokáže nájsť dohoda na úrovni celej EÚ. Vyšehradská štvorka neuspela ako chcela Počas mimoriadneho summitu EÚ malo svoje očakávania aj Slovensko ako aj celá V4, kedy spoločným postupom chceli presadiť ako Maroša Šefčoviča do vrcholných pozícií Európskej komisie, tak aj českého reprezentanta Jana Zahradila do vedenia Európskeho parlamentu. Zahradil skončil vo voľbe v europarlamente druhý, osud Šefčoviča nie je jasný, mohol byť sa stať podpredsedom Európskej komisie. jus, foto: SITA
