Európski občania si zvolili zástupcov do spoločného parlamentu. Slovensko prekresľuje politickú mapu

Koncom minulého týždňa si občania v 28 štátoch Európskej únie volili na ďalších päť rokov svojich zástupcov do Europarlamentu. Rovnako tak si svojich europoslancov volili aj slovenskí občania. Hoci ich do parlamentu únie posielajú 14, do poslaneckých lavíc zasadnú zatiaľ len 13. Vo viacerých štátoch priniesli  výsledky prekvapenia, podobne tak aj na Slovensku. Po 15 rokoch totiž na prvom mieste nefiguruje doteraz najsilnejšia strana SMER-SD.

Voľby do Európskeho parlamentu sa naprieč Európskou úniou konali minulý týždeň od štvrtku, kedy sa ako prvé otvorili volebné miestnosti vo Veľkej Británii, až do nedele, kedy sa tie posledné zatvorili v Taliansku.

Na Slovensku sa volilo, ako už tradične, v sobotu. Volebné miestnosti sa otvorili o šiestej ráno a zatvorili o 22-hej hodine večer. Na kandidátkach slovenských strán bolo 14 mien, hoci do poslaneckých lavíc zasadne zatiaľ len 13 zvolených poslancov.

Ten 14-ty zaujme miesto v poslaneckej lavici Europarlamentu až po tom, čo Veľká Británia definitívne opustí EÚ.

Nový volebný víťaz

Jednotlivé krajiny mohli zverejniť oficiálne výsledky až po zatvorení poslednej volebnej miestnosti v Európe, a keďže to bolo až o 23. hodine v nedeľu, aj Slováci museli čakať oficiálne potvrdenie výsledkov až do tohto času.

Už po zatvorení slovenských volebných miestností však začali unikať čiastkové výsledky a v nedeľu, hoci neoficiálne, už bolo jasné, ako slovenskí občania rozhodli.

Výsledky, ktoré krátko po 23-tej hodine v nedeľu večer oficiálne potvrdila Ústredná volebná komisia, boli pomerne prekvapivé. Od roku 2006 vyhrala strana SMER-SD všetky celoštátne voľby, no tentoraz sa musela uspokojiť len s druhou pozíciou.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu predbehla SMER-SD, a aj všetky parlamentné strany, nová koalícia Progresívneho Slovenska a strany Spolu, ktorá získala niečo cez 20 percent a v Europarlamente obsadia jej kandidáti štyri kreslá.

Strana SMER-SD za víťazom zaostala o takmer 5 percent a do Europarlamentu pošle troch poslancov. Ďalším prekvapením je výsledok kotlebovcov, ktorí so ziskom nad 12 percent získali dva mandáty.

Na štvrtom mieste skončila taktiež mimoparlamentná strana – KDH so ziskom 9,69 percenta obsadí dve kreslá (jedno však až po brexite), rovnako tak aj SaS, ktorá síce za KDH zaostala len o pár desatín percenta, avšak s voľbami spokojná byť nemôže.

Piate miesto totiž znamená aj stratu pozície opozičného lídra. Poslednou slovenskou stranou, ktorá bude mať svoje zastúpenia v Europarlamente, je OĽaNO so ziskom málo cez 5 percent a jedným mandátom.

Najväčšie sklamania

Jednoznačne najväčším sklamaním sú volebné zisky, v tomto prípade lepšie povedané volebné straty, parlamentných strán. Z troch koaličných strán sa do  Europarlamentu dostala len jediná, a to SMER-SD, ktorý však zaznamenal svoj najhorší volebný výsledok od roku 2002.

Jeho dvaja koaliční partneri však dopadli ešte horšie. Strana predsedu parlamentu Andreja Danka SNS získala len mierne nad 4 percentá hlasov voličov a Most-Híd dopadol ešte horšie, keď so ziskom 2 a pol percenta získal takmer o polovicu menej hlasov, ako jeho najväčší rival SMK.

Viac si od eurovolieb sľuboval aj Boris Kollár. Jeho strana Sme rodina skončila hlboko v poli porazených so ziskom niečo cez 3 percentá hlasov.

Opäť najhorší

Hoci sme boli pred eurovoľbami svedkami mohutnej kampane, do ktorej Zastúpenie Európskej komisie, Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku, či  ministerstvo zahraničných vecí prizvalo množstvo známych ľudí zo šoubiznisu, športu i blogerov a iných infuencerov zo sveta mladých, opäť sa Slovensko ocitlo na chvoste rebríčka účasti na eurovoľbách.

Hoci sme sa pozdvihli z úbohých 13 percent spred piatich rokov na slabých 22 percent v ostatných voľbách, opäť sme sa hanbe nevyhli a slovenskí občania tak opäť potvrdili jeden z najväčších paradoxov v únii.

Hoci patrí dôvera Slovákov v Európsku úniu medzi najvyššie spomedzi všetkých členských štátov EÚ, o voľby do Európskeho parlamentu, jedinej občanmi volenej inštitúcie EÚ, záujem nemáme.

Povedali o voľbách do EP:

Víťaz volieb koalícia strán Progresívne Slovensko a Spolu neskrývali nadšenie. „Ľudia ukázali, že chcú zmenu a záleží im na európskej orientácii krajiny. Majú dosť osobných sporov a starého štýlu politiky.

Naopak, ocenili, že sme sa spojili v mene vyššieho cieľa. Budeme sa poctivo snažiť, aby sme európske dianie priniesli na Slovensko. Od prvého dňa budeme pracovať na tom, aby sa Slovensko stalo skutočne európskou krajinou.

Vaša dôvera je pre nás veľkým záväzkom, aby sme všetku našu energiu venovali do prípravy veľkého súboja o budúcnosť Slovenska v parlamentných voľbách,“ znie spoločné stanovisko týchto strán.

SMER-SD vo svojom vyhlásení pripomenul, že strana získala viac hlasov ako v predchádzajúcich európskych voľbách. „Čísla však naznačujú, že mobilizácia vo veľkých mestách, predovšetkým v Bratislave, odsunula stranu SMER-SD na druhú priečku v celkových číslach.

Pre stranu SMER-SD to znamená dôvod na zamyslenie. Teší nás, že drvivú väčšinu hlasov dostali strany, ktoré chápu, že Európska únia je najlepšou alternatívou pre Slovensko a zárukou pokoja a prosperity pre slovenských občanov,“ píše sa na oficiálnom profile strany.

Koaličný Most-Híd výsledky volieb netešia. Nielenže strana nezískala žiadny mandát, ale výkričníkom sú podľa nej aj dva mandáty ĽS NS.

„Navyše, Maďari na Slovensku prvýkrát zostanú bez politickej reprezentácie v europarlamente. V začatej práci budeme pokračovať doma v prospech Slovenska a EÚ,“ informovala strana.

Sklamanie zavládlo aj vo vládnej SNS, ktorej neostalo nič iné, len rozhodnutie voličov rešpektovať. „Slovenská národná strana rešpektuje výsledky volieb. Ďakujeme za každý hlas pre SNS.

Je nám  ľúto, že voliči cítiaci národne a vlastenecky uverili ĽS NS a ich hlas tak prepadne. Čas ukáže, že pán Kotleba v gardistickej uniforme len ublíži slovenskej národnej politike doma aj v zahraničí,“ uviedla strana vo vyhlásení.

Strana Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko sa vo svojom prvom vyjadrení poďakovala všetkým voličom, ktorí jej dali hlas v eurovoľbách. „Sľubujeme, že Slovensko v Bruseli nikdy nesklameme,“ uviedla strana.

Mimoparlamentná strana KDH zhodnotila voľby ako pozitívne. „Pre KDH sú to už tretie voľby, ktoré dopadli veľmi dobre. Predtým to boli komunálne a župné voľby a verím, že budúci rok uspejeme aj v parlamentných voľbách,“ zhodnotil zvolený europoslanec Štefanec.

Podľa strany Sme rodina boli voľby do europarlamentu Slovákom príliš vzdialené. „Rešpektujeme výsledky volieb a ďakujeme všetkým voličom, ktorí sa zúčastnili volieb a odovzdali v nich svoj hlas našim kandidátom na europoslancov.

Vážime si tento prejav podpory a dôvery a naše hnutie neprestane pracovať na realizácii svojho programu, ktorého nosným pilierom ostáva pomoc bežným ľuďom,“ uviedla strana vo svojom stanovisku.

Hnutie OĽaNO, podľa svojho stanoviska, teší najmä fakt, že do europarlamentu posielajú prvého slovenského europoslanca rómskej národnosti. „Zvolenie Petra Polláka je dôkazom, že naši voliči majú odvahu postaviť sa čelom predsudkom a sme za to na nich patrične hrdí.

Je to naša odpoveď slovenským náckom, ktorí opäť hovoria o menejcenných ľuďoch. Zvolením Petra Polláka Slovensko získalo šancu vymazať hanbu z úspechu fašistov,“ informovalo hnutie.

SaS mala vyššie ciele, ako dva mandáty, a preto by sa podľa predstaviteľov strany mala zamyslieť, čo jej tým voliči odkázali, avšak za najväčšie sklamanie  volieb považuje druhé miesto Smeru a tretie kotlebovcov.

„Chceme sa úprimne poďakovať všetkým voličom, ktorí prišli v sobotu voliť. Zvlášť veľmi pekne ďakujeme takmer 100 000 z vás, ktorí ste odovzdali hlas SaS,“ znie oficiálne vyjadrenie strany na sociálnej sieti.

Europarlament sa zradikalizuje

V celoeurópskom ponímaní rezonuje najviac úspech pravicových extrémistov a populistov. Hnutie Marine Le Penovej Národné zhromaždenie tesne porazilo stranu súčasného francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona Republika v pohybe.

V Európskom parlamente obsadia zhodný počet kresiel, no po brexite pribudne Le Penovej ešte jedno kreslo. Víťazstvo zaznamenala aj krajne pravicová strana talianskeho ministra vnútra Mattea Salviniho, a britské voľby zas s 31 percentami ovládol hlavný strojca brexitu Nigel Farage.

Celkovo by protiimigračné a krajne pravicové národné strany mali získať až 150 kresiel v 751-člennom Európskom parlamente. Európska ľudová strana (EĽS) a Socialisti a demokrati (S&D) v týchto voľbách stratili väčšinu v Európskom parlamente, a to práve na úkor pravicového extrémizmu ale aj Zelených, ktorí tak isto posilnili.

Ako predseda EĽS Manfred Weber, tak aj jeho kolega Frans Timmermans (S&D) vylúčili spoluprácu so stranami, ktoré neveria v budúcnosť Európskej únie.

Celoeurópska účasť v tohtoročných voľbách do Európskeho parlamentu bola najvyššia za posledných 20 rokov a prekonala 50-percentnú hranicu.

426 miliónov občanov Únie v 28 štátoch mohlo voliť 751 zástupcov do spoločného parlamentu (počet europoslancov po brexite klesne na 705).

ano, foto: facebook