Domov Ekonomika Kažimír sa pýši rozpočtom, ktorý v únii patrí medzi tie horšie

Kažimír sa pýši rozpočtom, ktorý v únii patrí medzi tie horšie

0
0

Podľa nedávnych údajov Eurostatu až 17 z 28 krajín Európskej únie hospodárilo minulý rok s verejnými financiami lepšie ako Slovensko. Odborníci kritizujú, že vláda je permanentne v mínuse a neodkladá na horšie časy, keď prídeme o stovky miliónov eur a bude treba financovať viac nezamestnaných, dôchodcov, stavať cesty či udržať v normálnom chode zdravotníctvo alebo školstvo.

Na svoj siedmy a zrejme aj posledný rozpočet v pozícii ministra financií je Peter Kažimír patrične hrdý. Má na dosah vyrovnané hospodárenie, čo je v histórii Slovenska rarita.

Ani jedna z doterajších vlád totiž nedokázala ušetriť peniaze na horšie časy, každá z nich krajinu v absolútnych číslach iba zadlžovala. Kažímírovi nedávno vláda schválila návrh rozpočtu na budúci rok so schodkom iba 0,1 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Rozpočet tak bude znovu v mínuse, ale vo výrazne nižšom ako po minulé roky. V peniazoch by budúcoročná rozpočtová diera mala dosiahnuť 96,9 milióna eur, čo je takmer osemkrát menej ako vlani.

Kažmír, ktorý má namierené na post guvernéra Národnej banky Slovenska, sa tým patrične pýši. „Sme v cieli, máme na dosah udržateľné vyrovnané hospodárenie,“ znelo jeho prvé posolstvo v médiách po rokovaní vlády, na ktorom ministri unisono zahlasovali nový rozpočet.

Takmer polovica v pluse

Je tento rozpočet dobrý alebo zlý? Na kvalitu Kažimírových rozpočtov dávajú odpoveď najnovšie údaje Eurostatu, štatistického úradu Európskej únie. Ten nedávno schválil definitívne výsledky hospodárenia členských štátov v minulom roku.

Vyplýva z nich, že až 13 z 28 krajín únie hospodárilo s prebytkom, teda minuli menej ako vyzbierali z daní, odvodov a iných príjmov. Slovensko medzi nimi nebolo.

Ďalších niekoľko štátov malo deficit nižší ako my. Spolu až 17 krajín vlani hospodárilo s verejnými financiami lepšie ako Slovensko, ktoré malo deficit zhruba 0,8 percenta HDP.

„Vzhľadom na aktuálny ekonomický cyklus sa nedá hovoriť o ambicióznom, či reštriktívnom návrhu rozpočtu. Plánovanú trajektóriu bez problémom zabezpečí relatívne silný ekonomický rast, bez nutnosti prijímať dodatočné úsporné opatrenia,“ komentuje ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršňák vládny návrh rozpočtu.

Deficit klesá aj bez vlády

Pre znižovanie deficitu teda Kažímír ani vláda neurobili prakticky nič. Všetko im zabezpečuje vysoký ekonomický rast, ktorý zvyšuje príjmy z daní a odvodov o stovky miliónov eur ročne.

O tom, že Kažímír pre znižovanie deficitu neurobil takmer nič, okrem zavedenia niekoľkých zbytočných daní, ktoré odčerpajú z peňaženiek bežných ľudí v budúcom roku niekoľko desiatok eur, sa píše aj v samotnom dokumente.

„Návrh rozpočtu na nasledujúce roky predpokladá pokračovanie ozdravovania verejných financií v kontexte pozitívneho makroekonomického vývoja,“ uvádza sa v predkladacej správe k rozpočtu, o ktorom začne koncom tohto mesiaca rokovať parlament.

Kríza raz za desať rokov

Najčastejšou a oprávnenou výhradou odborníkov k rozpočtu je, že nemyslí na zlé časy. Tie sa pravidelne striedajú s lepšími. Podľa týždenníka The Economist dobré časy, teda keď ekonomika rastie a s ňou aj rozpočtové príjmy, platy ľudí, dôchodky, sociálne dávky a klesá nezamestnanosť, netrvali v USA v jednom kuse viac ako desať rokov.

Podobne je to aj vo väčšine ostatných krajín sveta. Slovensko nie je výnimkou. A práve budúci rok bude v poradí už desiatym rokom nepretržitého rastu slovenskej ekonomiky.

Ešte je čas

Odkladanie peňazí, keď sa darí, na horšie časy nie je samoúčelné. Vtedy totiž výrazne klesajú príjmy rozpočtu z daní a odvodov, lebo firmy majú nižšie zisky, ľudia zarábajú menej, mnohí iní prichádzajú o prácu.

Tí nezarábajú a neplatia tak žiadne dane a odvody. Práve naopak, štátnemu rozpočtu vytvárajú nové výdavky, pretože na dávky v nezamestnanosti musí míňať o stovky miliónov viac ako v časoch ekonomického rastu.

Štátu tak rastie dlh a ak sa dostane do neudržateľných výšok, čo hrozí aj Slovensku, je riziko možného bankrotu, čo v praxi znamená veľké prepúšťanie v štátnej správe, aj v súkromných firmách, menej peňazí na opravu a výstavbu ciest, žiadna doprava zadarmo, či pokles dôchodkov alebo vysoké úroky z úverov pre firmy.

Koršňák poukazuje na to, že ešte stále je čas, aby sa vláda začala chovať zodpovedne a dohnala, čo zameškala. Keby aspoň trochu chcela, mohla by podľa neho už na budúci rok hospodáriť s prebytkom.

„To by umožnilo rýchlejšie znižovanie verejného dlhu pod hladinu dlhovej brzdy, čím by sa vytvoril väčší bezpečnostný vankúš na horšie časy,“ myslí si Koršňák.

Ján Bystriansky, foto: SITA

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

29 rokov odmietnutia komunistického diktátu

17. november 1989 je aj po takmer tridsiatich rokoch považovaný za jeden z najdôležitejšíc…