Koncil v Kostnici vyriešil množstvo dôležitých otázok

5. novembra 1414 sa v juhonemeckom meste Kostnica zišli cirkevné autority, panovníci, zástupcovia stavov a učenci. Dôvodom ich stretnutia bol veľký koncil, ktorý mal v cirkvi urobiť poriadok, keďže tá sa od ocitla v obrovskom chaose.

Koncil v Kostnici bol jednou z najdôležitejších udalostí v stredoveku. Vyriešiť mal problém ohľadom pápežského stavu. V tomto úrade sa totiž naraz ocitli hneď traja pápeži.

Cieľom koncilu teda bolo rozhodnúť, ktorý z pápežov v úrade ostane, prípadne rozhodnúť o celkom novom mene. Rozhodovalo sa tu tiež o osude českého kazateľa Jana Husa, ktorý začal šíriť reformné myšlienky.

Počiatky cirkevného sporu

Problémy v cirkvi začali v roku 1309, kedy sa pápež Klement V. so svojím úradom presťahoval z Ríma do Avignonu. Tu sa do roku 1378 vymenilo v úrade celkovo sedem pápežov.

Tak sa celá cirkev ocitla pod vplyvom Francúzska a postupne strácala pôvodnú autoritu. Zmena nastala v roku 1378, kedy sa pápež Gregor XI. rozhodol opäť úrad presťahovať do pôvodného Ríma.

Ten však krátko na to zomrel. Bolo teda nutné zvoliť nového pápeža. Tejto úlohy sa chopili nielen v Ríme, ale aj vo Francúzsku. Spor medzi Rímom a Avignonom mal dlhé pokračovanie.

Nasledujúcich tridsať rokov mala cirkev dvoch najvyšších predstaviteľov, pričom jeden sídlil v Ríme a druhý v Avignone. Tým sa aj kresťanský svet rozdelil na dva tábory, ktoré bolo nutné zjednotiť.

Problém sa nevyriešil, ale znásobil

O to sa mal pokúsiť v roku 1409 koncil, ktorý bol zvolaný do Pisy. Namiesto vyriešenia problému však nastalo jeho prehĺbenie. Kardináli na koncile zvolili za nového pápeža Alexandra V., pričom zosadili pápeža v Ríme aj v Avignone.

Títo pápeži sa však svojho úradu odmietli vzdať, a teda namiesto dvoch pápežov už mala cirkev troch. Všetci vedeli, že tento problém môže vyriešiť len ďalší koncil, ktorý by tentokrát priniesol definitívne riešenie sporu.

Jeho dejiskom sa mala stať neutrálna pôda. Ako najvhodnejšia voľba sa javilo juhonemecké mesto na brehu Rýna. Jediná hlava cirkvi Koncil v Kostnici začal 5. novembra 1414, kedy jediný zo zúčastnených pápežov Ján XXIII. predniesol úvodnú reč.

Práve on koncil využil na upevnenie svojej pozície. Využíval pri tom podplácanie a intrigy, čo mu však na získanie podpory kardinálov nepomohlo. Ján XXIII. bol nakoniec zosadený a po viacerých obvineniach uväznený.

Stále tu však boli ďalší dvaja pápeži, o osude ktorých bolo treba rozhodnúť. V júli 1415 sa s koncilom dohodol rímsky pápež Gregor XII., ktorý sa rozhodol abdikovať.

Najväčšie problémy koncilu robil avignonský pápež Benedikt XIII., ktorý ale postupne prišiel o svojich prívržencov a napokon bol o dva roky neskôr z Petrovho stolca zosadený.

Koncil napokon trval do apríla 1418. Konkláve, ktoré zasadlo päť mesiacov pred jeho skončením zvolilo nového pápeža, ktorým sa stal Martin V. Ten sa jednoznačne rozhodol vrátiť úrad do Ríma, kde sídli až dodnes.

Boj proti reformátorom

Ďalším problémom, s ktorým cirkev v tomto období súperila, bolo šírenie myšlienok cirkevných reformátorov. Pojednávalo sa o Johnovi Wycliffovi, ktorý napriek tomu, že bol po smrti bol za svoje myšlienky odsúdený.

Trestom pre neho malo byť vykopanie jeho pozostatkov, ktoré mali byť spálené. Väčším problémom boli ale myšlienky Jana Husa, ktorý cirkev kritizoval za kupčenie s odpustkami.

Hus sa preto stal hrozbou, ktorou sa koncil musel zaoberať a tak bol Hus pozvaný do Kostnice. Hoci Hus dúfal, že pred koncilom svoje myšlienky obháji, nestalo sa tak.

6. júla 1415 bol označený za kacíra, odsúdený na smrť upálením a ešte v ten istý deň bol celý rozsudok vykonaný.

puma, foto: internet