M. Viskupič: Nemôžeme robiť politické gestá, ktoré by sme si ekonomicky nevedeli dovoliť

Svetová ekonomika čelí bezprecedentným časom. Inflácia, neistá budúcnosť trhov, rastúce ceny komodít, oznamovanie ďalších balíkov sankcií Rusku, ale aj hroziaci nedostatok potravín sú faktory, ktoré budú mať vplyv na ekonomický rast. Medzinárodný menový fond medzitým oznámil, že v súvislosti s agresiou Ruska na Ukrajine odhaduje pokles svetovej ekonomiky. Presné čísla a prognózy ešte nie sú známe, no je evidentné, že európske štáty čakajú ťažké časy.

Slovensko bude v deficite hospodáriť aj tento rok

Čo sa týka slovenskej ekonomiky, predseda finančného výboru NR SR už dlhšie varuje, že zadlžovanie verejných financií musí skončiť. Protipandemické opatrenia a výdavky štátu pri pandemickej pomoci prispeli k nárastu štátneho deficitu:

„Deficit je vysoký – vlani bol deficit na úrovni okolo cca 6,5 až 7 % HDP, čo je približne 7 mld. Eur. Treba však povedať, že vlaňajší rozpočet po úprave hovoril o deficite až 10 %.

Deficit teda dopadol lepšie ako bol prognózovaný. Je to však obrovská suma, ktorá v rozpočte vlani chýbala. Slovensko bude hospodáriť deficitne aj tento rok, s plánovaným deficitom na úrovni 4,9 % HDP,“ opisuje situáciu poslanec Viskupič.

Aj keď si Viskupič netrúfa odhadnúť presné čísla, je presvedčený, že vojnu na Ukrajine negatívne pocíti aj slovenská ekonomika: „Napriek všetkému som optimista. V rokoch 2020, 2021 boli deficity vždy nižšie ako plánované. Dúfam, že deficit bude aj v tomto roku nižší, ako uvádza rozpočet.

Nový bezprecedentný problém vojny na Ukrajine jednoznačne bude mať dopad na Slovensko aj na celú Európu, verím však v odolnosť slovenskej ekonomiky.

Uvidíme čo sa bude diať, robiť dnes akékoľvek prognózy, nielen deficitu, ale aj vývoja ekonomiky a inflácie je veľmi náročné. Keď si pozrieme aktuálnu prognózu

Medzinárodného menového fondu, tiež presne nevyčíslili, aký dopad bude mať vojenský konflikt na vývoj svetovej ekonomiky. Jasne však hovorí o negatívnom dopade na rast svetovej ekonomiky,“ uvádza predseda finančného výboru.

Sankcie voči Rusku budú mať dopad aj na ekonomiku EÚ

Európska komisia v pondelok predstavila už štvrtý balík sankcií voči Ruskej federácii. Minulý týždeň sankcie rozšírila embargom na export luxusného tovaru, sankcie predstavené tento týždeň sa primárne týkajú investícií v Gazprome, Rosnefte a v ďalších ropných spoločnostiach.

V pondelok sa k západným sankciám pridal aj Izrael. Pokiaľ Rusko s agresiou neprestane, očakáva sa, že sankcie budú pribúdať.

Sankcie sú zatiaľ jediným a najúčinnejším nástrojom, ako Rusko oslabiť, ich následky však pocítia aj Európania. Najväčší dopad pocítia krajiny EÚ, ktoré s Ruskom obchodovali vo veľkom.

Poslanec za stranu SaS Viskupič ale tvrdí, že Slovenska sa priamo dot­knú minimálne: „Sankcie sú potrebné a dôležité. Ich zmyslom je, aby ruská vláda nemala dostatok financií na vedenie vojny. Je to súčasťou reakcie na agresiu Ruska.

Zároveň treba povedať, že sankcie majú dva konce – dopad teda bude aj na občanov EÚ a treba sa na to pripraviť. Na druhej strane, Slovensko bude jedným z tých štátov EÚ, ktorých sa sankcie dotknú menej.

Naše banky mali nízku expozíciu v Rusku a žiadne prepojenie na ruský kapitál. Náš bankový sektor je stabilný, banky majú primerané kapitálové vybavenie. Slovenský vývoz do Ruska tvorí približne 1,5 % celkového vývozu, čo samozrejme nie je veľa.

Čo sa týka vývozu do Ukrajiny, je to 0,9 % a vývoz do Bieloruska tvorí 0,10 % celkového vývozu. Priamy dopad z pohľadu ohrozeného exportu do Ruska nie je taký silný,“ uisťuje Viskupič.

Diverzifikácia zdrojov fosílnych palív nevie byť okamžitá, potrvá roky

Po stupňovaní agresie a cielením na civilné objekty, vrátane nemocníc a škôlok, viacerí svetoví lídri žiadajú o úplné embargo na dovoz ropy a zemného plynu z Ruskej federácie.

Pre občanov EÚ by takéto embargo malo veľmi silné následky, nakoľko viaceré štáty majú od dovozu týchto komodít maximálnu závislosť.

Vojna na Ukrajine ukázala, že štáty, vrátane Slovenska, v tomto aspekte v minulosti pochybili. Európska komisia túto chybu pripúšťa a zaviazala sa k diverzifikácii a osamostatnení od ruských zdrojov.

„Dovolím si tvrdiť, že najväčšou chybou, ktorú Slovensko urobilo počas posledných 20 rokov je, že sme takmer vôbec nediverzifikovali naše zdroje strategických fosílnych palív.

Sme takmer 100 % závislí od dovozu ruskej ropy. Takisto sa naša závislosť týka dovozu zemného plynu, tam sme závislí na 85 %. Toto sú komodity, ktoré zatiaľ nie sú postihnuté sankciami, ale určité riziko tam je. Z dlhodobého pohľadu je pravda, že musíme diverzifikovať.

Treba ale vnímať aj to, že nemôžeme robiť politické gestá, ktoré by sme si ekonomicky nevieme dostáť. Je jednoznačné, že nie je možné úplne sa odstrihnúť od dodávok ruských surovín v horizonte týždňov, mesiacov, ale ani pár rokov.

Musíme na tom pracovať postupne a dobré je hľadať iné cesty. Naša motivácia nemôže byť založená primárne na vojne, treba diverzifikovať aj kvôli prírode, ekológii a udržateľnosti,“ dodáva na záver Marián Viskupič.

tv, foto: TASR/Pavol Zachar