Ekonomika Mayová čelí tvrdému brexitu, Slovensko nezostane bez šrámu Publikované 23. januára 2019 0 0 Dohoda, ktorú premiérka Theresa Mayová vyjednala s úniou, stroskotala v britskom parlamente. Proti hlasovali aj poslanci vládnych konzervatívcov. Pravdepodobnosť tvrdého brexitu stúpla. Slovensko bude tiež musieť rátať škody. Situácia na Britských ostrovoch sa komplikuje. Pravdepodobnosť tvrdého brexitu, teda odchodu Veľkej Británie z Európskej únie bez dohody, sa po minulotýždňovom hlasovaní v Britskom parlamente výrazne zvýšila. Premiérka Theresa Mayová nepochodila s návrhom dohody o „rozvode“ s úniou, keď v hlasovaní utrpela drvivú porážku, pričom proti hlasovali aj viacerí poslanci jej materskej Konzervatívnej strany. Nasledujúce hlasovanie o dôvere však ustála, a tak bude musieť pripraviť kompromisný plán B, v ktorom má povedať, ako si prestavuje odchod krajiny z únie. Najviac si poškodia Briti Ekonómovia sa zhodujú, že najväčšie ekonomické dôsledky rozhodnutia britských voličov, ktorí sa nechali podviesť klamlivými analýzami euroskeptických politikov, si ponesie Veľká Británia sama. Ostatok únie však tiež neostane bez šrámu, vrátane Slovenska. „Priamy vplyv, prameniaci zo zníženého ekonomického rastu Spojeného kráľovstva na slovenskú ekonomiku, by v takomto prípade nemusel byť výrazný, keďže v rámci teritoriálnej štruktúry predstavuje vývoz do Spojeného kráľovstva približne štyri percentá z nášho celkového exportu. Avšak predpokladané zníženie ekonomického rastu v eurozóne by dodatočne výraznejšie zasiahlo slovenský export, v menšej miere aj domáce sektory ekonomiky,“ uvádza sa v jednej z analýz Národnej banky Slovenska. Ďalší dosah cez Nemecko Podľa tohto scenára by si Slovensko do roku 2020 odpísalo z hrubého domáceho produktu (HDP) asi 0,34 percenta, na rozdiel od Veľkej Británie, kde sa predpokladá dopad asi v rozsahu troch percent HDP. O prácu by preto prišlo u nás niečo vyše päťtisíc ľudí a ceny by stúpli navyše asi o 0,4 percenta. Tento scenár vychádza z toho, že obe strany sa dohodnú. V opačnom prípade by dosahy boli vyššie. O prácu by u nás mohlo prísť aj vyše desaťtisíc ľudí, bola by o niečo vyššia aj inflácia.„Tvrdý brexit a nejasné podmienky v medzinárodnom obchode by sa negatívne odrazili na výške exportov do Veľkej Británie. Zároveň by to negatívne ovplyvnilo aj náš vývoz do krajín najvýznamnejších obchodných partnerov Slovenska, najmä do Nemecka, ktoré by taktiež doplatili na chaos okolo brexitu bez dohody,“ povedal pre Trend analytik Across Private Investments Jakub Rosa. Chronológia brexitu 23. jún 2016 – Briti odhlasovali v referende odchod z Európskej únie. Za odchod bolo 51,9 percenta voličov (17,4 milióna ľudí), proti bolo 48,1 percenta voličov (16,1 milióna ľudí). 24. jún 2016 – v reakcii na výsledky referenda ohlásil vtedajší premiér David Cameron demisiu. Vystriedala ho Theresa Mayová. 13. marec 2017 – Britský parlament schválil návrh zákona o brexite. 29. marec 2017 – Veľká Británia ofi ciálne oznámila aktivovaniu článku 50 Lisabonskej zmluvy, čím sa začal proces odchodu z únie. 8. jún 2017 – parlamentné voľby, Konzervatívna strana sa stala víťazom, ale prišla o absolútnu väčšinu. 8. december 2017 – prvá dohoda EÚ a Veľkej Británie o odchode. 9. júl 2018 – minister pre Brexit David Davis odstúpil z funkcie, lebo premiérka Mayová odmietla jeho návrhy o vzťahu krajiny k EÚ. 9. júl 2018 – z funkcie odstúpil minister zahraničných vecí Boris Johnson, dôvodom boli nezhody s premiérkou. 14. november 2018 – britská vláda odobrila návrh dohody o brexite. 22. november 2018 – EÚ a Veľká Británia sa dohodli na politickej deklarácii. 15. január 2019 – Mayová neuspela so svojím návrhom brexitu – za hlasovalo 202 poslancov, proti 432 poslancov. 29. marec 2019 – plánovaný odchod Veľkej Británie z EÚ. Zdroj: internet, sme.sk, pravda.sk, aktuality.sk Ján Bystriansky, foto: shutterstock
