Ekonomika Medzinárodný deň workoholizmu sme oslavovali bez práce Publikované 10. júla 2019 0 0 Ľudia na Slovensku trávia v práci týždenne v priemere zhruba 41 hodín, Gréci až o tri hodiny viac. Nie je to tým, že by prácu obľubovali viac ako Slováci. Rozdiel skôr hovorí o vyspelosti ekonomiky. Tam, kde sa zvyčajne pracuje menej, majú vyššiu produktivitu práce. To znamená, že na to, aby vyrobili nejaký výrobok alebo službu, pracujú menej. Alebo povedané inak, za rovnaký čas zarobia viac peňazí. Aj vďaka kvalitnejším technológiám, lepšej organizácii práce, vyspelejšej technike či preto, že vo vyspelejšej ekonomike prevládajú sektory s vyššou pridanou hodnotou. Minulý pracovný týždeň bol tak trochu dovolenkový. Deťom a študentom začali prázdniny, dospeláci, ktorí ešte nie sú na letných dovolenkách, si mohli tiež oddýchnuť. Tesne pred víkendom, v piatok 5. júla, bol totiž štátny sviatok Cyrila a Metoda. Tento deň, keď môžeme na Slovensku oddychovať, je, paradoxne, zároveň aj medzinárodným dňom workoholikov. O workoholikoch sa hovorí, že pracujú viac ako treba, prácu si nosia domov, stresujú sa ňou, pracujú priveľa aj preto, že hľadajú ocenenie, ktoré nedostali v minulosti a sú povestní aj tým, že majú strach z kritiky. Čo je workoholizmus Definície workoholizmu sa rôznia, v širšom ponímaní môže mať dokonca aj pozitívny naratív – vášeň pre prácu. Zvyčajne sa mu však pripisuje negatívny význam a v užšom zmysle je s ním spájaný skôr negatívny dopad na zdravie (nielen psychické) človeka i jeho sociálny (spoločenský) život. Workoholizmus sa v psychológii často považuje za závislosť, či dokonca duševnú poruchu a nie je ho možné zamieňať s pracovitosťou. Kým pracovitý zamestnanec je schopný tímovej práce a je schopný si udržať balans medzi prácou a súkromným životom, workoholik to už zvyčajne nezvláda. Je to pracovne posadnutý jednotlivec, ktorý sa postupne stáva emocionálne „zmrzačený“. Jedným z charakteristických znakov workoholika, hoci nie jediným ani nie postačujúcim, je nadmerný čas trávený prácou. Zdroj: UCB Pracujeme menej ako Gréci Ako je na tom z tohto pohľadu Slovensko? Padli už našinci do pasce workoholizmu? Štatistiky Eurostatu hovoria, že ani nie. Pri pohľade na dĺžku času stráveného v práci sa v rámci Európskej únie nevymykáme z normálu. „Slováci odpracujú týždenne v priemere 41,1 hodiny, čo je približne o 5 minúť menej ako je priemer EÚ a naopak o 5 minút viac ako priemer eurozóny,“ povedal ekonóm pobočky UniCredit Banka na Slovensku Ľubomír Koršňák. Česi odpracujú za týždeň ešte o hodinu a pol viac ako my. Čísla Eurostatu prinášajú zaujímavé zistenia. Podľa nich najviac času v práci trávia národy juhovýchodnej Európy. Na čele rebríčka v EÚ sú prekvapujúco Gréci. Tí, o ktorých sa mnohí Európania so zlosťou vyjadrujú, že sú najlenivejším národom na kontinente, preto skrachovali a ostatní členovia eurozóny sa museli na ich dlhy poskladať. Gréci sú týždenne v práci až 44,2 hodiny. „Jedným, nie však jediným, z vysvetlení nadpriemerného pracovného týždňa Grékov, ale aj niektorých ďalších krajín na juhu Európy, by mohla byť štruktúra ich ekonomiky,“ zamýšľa sa Koršňák. Medzi ústredné sektory tam patrí turizmus, kde dominujú ubytovacie a stravovacie služby. Tento sektor sa nevyznačuje vysokou produktivitou a je zároveň veľmi náročný na čas. Keď sa pozrieme na odvetvia, tak v rámci celej únie je turizmus po poľnohospodárstve druhý najnáročnejší na prácu. Ľudia tam v priemere odpracujú 44 hodín týždenne. Znamená to, že s údajnou lenivosťou Grékov to zďaleka nemusí byť na prvý pohľad také jednoznačné. Produktivita živí plat Viac času v práci však automaticky neznamená vyšší zárobok, či vyššiu životnú úroveň. Gréci, ktorí podľa Eurostatu pracujú najdlhšie, sú však podľa iných štatistík v chudobnejšej polovici štátov únie. Z 28 členských štátov sú v životnej úrovni až na 22 mieste. „Dlhší pracovný čas nemusí ešte nevyhnutne znamenať aj vyšší pracovný výkon. Najkratší pracovný čas v Európe nájdeme v krajinách na severe Európy – v Nórsku a Dánsku v priemere dokonca pracovný týždeň nepresahuje 40 hodín. Kratší pracovný čas však tieto krajiny často nahrádzajú vyššou efektivitou (produktivitou) práce. HDP na odpracovanú hodinu tu patrí medzi najvyššie v Európe,“ hovorí Koršňák. Produktivita práce zjednodušene znamená počet vyprodukovaných hodnôt, napríklad výrobkov, za jednotku času, povedzme za hodinu alebo za týždeň. Vyspelejšie štáty majú aj lepšie technológie či kvalitnejšiu organizáciu práce a techniku, čo spôsobuje, že za menej času zarobia viac peňazí. Individuálne, aj ako krajina. Ak sa na to pozrieme z druhej strany – tak na 100 zarobených eur musia menej rozvinuté krajiny s nižšou produktivitou (zväčša tie chudobnejšie) pracovať dlhšie ako vyspelejšie krajiny. Stratená identita a strach z kritiky Štatistiky nám teda nepovedia veľa o tom, či sme väčší workoholici ako ostatní. Workoholizmus je skôr závislosťou alebo duševnou poruchou a nevyhnutne nezávisí od životnej úrovne v danej krajine, ale skôr od prístupu jednotlivca k životu, a toho, čo v minulosti zažil a čím si prešiel, najmä v detstve. „Treba tiež rozlišovať medzi angažovanosťou a workoholizmom. Oba typy trávia v práci veľa času, ale rozdiel je v motivácii, emóciách a dôsledkoch,“ povedal pre server aktuality.sk organizačný psychológ a HR konzultant Rastislav Duriš. Podľa neho workoholika pobáda do nezdravo nadmernej práce napríklad nízka sebahodnota či strach z kritiky. Angažovaný zamestnanec podľa Duriša zas pracuje najmä preto, že ho práca naozaj aj baví. „Workoholici môžu pociťovať úzkosť, vinu, sklamanie, hnev aj nespokojnosť. Workoholizmus navyše vedie k horším výsledkom či vzťahom, pričom angažovanosť prináša opak a pomáha jednotlivcovi a jeho okoliu, tímu a organizácii,“ cituje server Ďuriša. Ján Bystriansky, foto: shutterstock
