Ministerka Lubyová sa obrátila chrbtom k nezávislým analýzam

Ministerska Lubyová

Ministerka školstva Martina Lubyová (SNS) sa ukázala ako ideálny politický nominant, dokonca lepší ako jej predchodca Peter Plavčan (SNS). Nebola vo funkcii ani štyri mesiace a už sa odhodlala ku kroku, ktorý ukázal, že pojem „nezávislý výkon verejnej funkcie“ jej zrejme nič nehovorí. Bez udania reálneho dôvodu zrušila kvalitný analytický útvar.

S platnosťou od januára 2018 bol zrušený Inštitút vzdelávacej politiky, ktorý bol po Inštitútu finančnej politiky a Útvare hodnoty za peniaze tretím najlepšie fungujúcim analytickým útvarom vo verejnej správe na Slovensku. S informáciou ako prvý prišiel denník N.

Skúsený analytik a bývalý šéf inštitútu Matej Šiškovič ministerstvo školstva opúšťa. Prežil viacerých politických nominantov a o jeho odbornosti nie je pochýb.

Ostatní zamestnanci zrušeného útvaru na ministerstve zatiaľ zostávajú. Dočasne ich presunuli do odboru celoživotného vzdelávania. Následne bude vytvorený nový odbor celoživotného vzdelávania a analýz vzdelávacej politiky.

Zbavila sa nepohodlných

Takto sa to zvyčajne na ministerstvách robí. Ak sa chcete zbaviť nepohodlných ľudí, zmeníte organizačnú štruktúru, v rámci toho zrušíte odbor a založíte nový, ktorý má v podstate tie isté kompetencie.

Politickí nominanti sa tak poľahky zbavujú ľudí, ktorí nie sú ochotní „ohnúť chrbát“ a môžu si dosadiť na uvoľnené miesto toho, kto bude poslúchať.

Útvar produkoval nezávislé analýzy a rozsiahle databázy z oblasti školstva a nik nezasahoval do toho, aký výsledok má tá­‑ktorá analýza priniesť. To nie je bežné.

Zaužívanou praxou v štátnej správe u nás je, že sa krivia výsledky analýz, aby na potom ich základe mohli politici obhajovať svoje kroky a rozhodnutia. To sa od roku 2013, keď bol na založený Inštitút vzdelávacej politiky, na ministerstve školstva nerobilo.

Analytický inštitút na školstve vznikol vďaka iniciatíve nebohého Martina Filka, bývalého hlavného ekonóma ministerstva financi. Analytici pod vedením Šiškoviča navrhli niekoľko reformných zámerov s cieľom zlepšiť situáciu v upadajúcom školstve.

„V takmer 40-stranovej analýze navrhovali zrušenie malých škôl, ktoré majú do 50 žiakov – no iba tých, ktoré majú v blízkosti inú školu. Takto by sa dalo ušetriť 13,4 milióna eur ročne.

Navrhovali tiež zníženie štátnej dotácie pre druhý stupeň výučby na menších školách. To chcel pôvodne presadiť aj bývalý minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS), nakoniec od toho upustil, je to veľmi politicky citlivá vec,“ uvádza sa v denníku N.

Alibizmus, frajerina a mocenský vplyv

Rozpustenie analytického útvaru zdôvodnilo ministerstvo alibisticky. „Dôvodom zmeny bola optimalizácia, ministerstvo pritom tvrdí, že zamestnanci, ktorí pracovali na oboch odboroch, ostanú pracovať aj na novom odbore,“ popisuje údajné príčiny zániku analytického útvaru denník N.

Ešte sa nerozhodlo, kto bude novým šéfom spojeného odboru. Kriticky sa k zrušeniu inštitútu vyjadrili viacerí štátni analytici.

„Je to zlá sprava pre hodnotu za peniaze, profesionálnu štátnu správu aj školskú reformu,“ uviedol na facebooku šéf Útvaru Hodnoty za peniaze na ministerstve financií Štefan Kišš podľa ktorého vyhodiť šéfa školského inštitútu môže síce byť vec manažérskeho gusta, ale zrušiť celú fungujúci inštitúciu „je frajerina a urobiť to za víkend, cez sviatky, bez varovania už najvyšší level.

V čase, keď sa snažíme založiť podobné útvary v štáte, je zrušenie IVP veľký krok späť“. Riaditeľ analytického inštitútu na ministerstve zdravotníctva Martin Smatana označil v denníku N zrušenie analytického útvaru na školstve za mocenský krok.

Ján Bystriansky, foto: SITA