Povinné kvóty na migrantov stále nie sú mŕtve

Nič tak nerozdeľuje členské štáty Európskej únie ako povinné kvóty. Podľa nich má napr. Slovensko prijať tisícku migrantov z Talianska a Grécka, či sa nám to páči alebo nie. Vraj je to prejav solidarity.

Premiér Fico už niekoľkokrát zdôraznil, že táto téma je mŕtva. Ukazuje sa však, že opak je pravdou.

Napriek tomu, že sa nám aktuálne po Európe nepotulujú stovky tisíc ľudí bez akejkoľvek kontroly alebo registrácie, ako v rokoch 2015 a 2016, mnohí európski politici kričia, že je to len ticho pred búrkou.

Zároveň vyzývajú, aby sme urýchlene našli spôsob „čo robiť“, keď tá búrka nastane. Partneri na západe a juhu Európy pritom ako zaklínadlo dookola opakujú: kvóty, prerozdeľovanie, solidarita.

Čo na tom, že prerozdelení migranti k nám jednoducho nechcú. A keď ich donútime, tak mnohí utečú. O vyhlásení kvót za mŕtve a aktívnom hľadaní alternatívnych riešení nechcú ani počuť.

My na východe únie to ale vidíme inak – chráňme vonkajšiu hranicu a riešme problém skôr, ako sa dostane do Európy.

Aj preto možno privítať zámer Vyšehradskej štvorky, investovať 36 miliónov eur na integrovanú ochranu Líbyjskej hranice. Tá totiž dnes slúži ako nástupná stanica do Európy.

Áno, je to veľa peňazí. Ale je to rozhodne lacnejšie, ako riešiť dlhé mesiace trvajúce azylové procesy, či nútené návraty napr. na Slovensku. Nehovoriac o bezpečnostnom riziku.

Áno, solidarita je tiež dôležitá. Venujme ju ale radšej Líbyi a ďalším krajinám pri organizácii utečeneckých táborov. K tomu zefektívnime vyhosťovanie zamietnutých žiadateľov o azyl a doplňme účinný boj s prevádzačmi ľudí.

Ak sa nám to podarí, tak sa konečne dostaneme tam, o čom niektorí hovoríme už skoro tri roky. Len škoda, že vďaka tejto európskej ťažkopádnosti, ale aj krátkozrakosti, doposiaľ vyhasli tisícky životov, znížila sa vzájomná dôvera medzi štátmi EÚ a posilnili radikáli.

Dlhšie to už ale tolerovať nemôžme, a preto je dobré, že ideme príkladom.

Martin Klus, politológ a poslanec NR SR za SaS