Prezidentom bude jeden z dvojice Čaputová – Šefčovič

Slováci sa minulú sobotu znovu zišli pri volebných urnách. Po piatich rokoch si opäť volili najvyššieho ústavného činiteľa. Podľa predpokladov, prezident v prvom kole zvolený nebol, avšak potvrdili sa pozície kandidátov tak, ako ich predpokladali predvolebné prieskumy. Meno nového prezidenta SR sa tak dozvieme po druhom kole volieb, ktoré sa bude konať 30. marca.

Po tom, čo sa kandidatúry vzdal opozičný kandidát Róbert Mistrík, najväčšou favoritkou na víťazstvo v prezidentských voľbách sa stala Zuzana Čaputová.

V predvolebných prieskumoch mala výrazný náskok, a hlavnou otázkou prvého kola tak bolo len to, kto spolu s ňou postúpi do kola druhého. Marošovi Šefčovičovi totiž na chrbát dýchal najmä Štefan Harabin.

Najúspešnejšia Čaputová

Keďže posledná volebná miestnosť sa zatvárala s oneskorením až o 23:16, už krátko po skončení moratória sa Slovensko dozvedelo prvé výsledky, keď boli zrátané odovzdané hlasy už z 20 % volebných okrskov.

Už tieto čiastkové výsledky naznačili, že Zuzana Čaputová sa neohrozene stane víťazkou prvého kola. Približne 5-percentný náskok Maroša Šefčoviča pred tretím Štefanom Harabinom sa s pribúdajúcimi okrskami nijako výrazne nemenil a zhruba o polnoci už bolo definitívne isté, že v druhom kole si občania našej krajiny vyberú svojho nového prezidenta z dvojice Čaputová – Šefčovič.

Zuzana Čaputová počas voľby so svojou dcérou a priateľom.

„870 415 krát vám z celého srdca ďakujem. Zdá sa, že človek nemusí opustiť svoje hodnoty, môže byť autentický a pravdivý, nemusí voliť populistický slovník, aby oslovil voličov.

Možno práve naopak! Je teraz na nás všetkých, aby nás bolo o dva týždne ešte viac. Urobím pre to všetko, čo bude v mojich silách,“ vyznala sa na sociálnej sieti víťazka prvého kola volieb Zuzana Čaputová.

Maroš Šefčovič volil spoločne s manželkou.

„Ďakujem Vám zo srdca za každý jeden hlas, vďaka ktorým som sa dostal do druhého kola prezidentských volieb. Kampaň sme začali veľmi neskoro, až v polovici januára, keď väčšina protikandidátov už kampaňovala po Slovensku dlhé mesiace.

O to viac si postup do druhého kola cením. Teraz začíname obaja, aj so Zuzanou Čaputovou, na rovnakej štartovacej pozícii.

Vážim si všetkých voličov a budem sa snažiť presvedčiť každého jedného z vás, že som pre vás najlepšou voľbou v druhom kole prezidentských volieb. Ešte raz veľmi pekne ďakujem za doterajšiu podporu,“ poďakoval za posun do druhého kola Maroš Šefčovič.

Ešte nie je nič rozhodnuté

Zuzana Čaputová získala napokon viac ako dvojnásobok hlasov ako jej súper. Pred druhým kolom však ešte nič nie je rozhodnuté.

Najväčší otáznik totiž visí nad viac ako pol miliónom hlasov, ktoré voliči odovzdali Marianovi Kotlebovi a Štefanovi Harabinovi.

Títo dvaja kandidáti boli totiž označovaní za antisystémových a ich prejav, ale aj politické zmýšľanie sa výrazne odlišuje od dvojice, z ktorej si budú ľudia 30. marca definitívne vyberať hlavu štátu.

Rozdiel medzi dvojicou je výrazný, avšak menší ako spomínaných niečo vyše 500 tisíc hlasov. Navyše, ak sa zopakuje situácia z posledných dvoch prezidentských volieb, kedy sa na druhom kole voľby zúčastnilo viac voličov ako v prvom kole, vo „vzduchu“ by viselo ešte asi 300 až 400 tisíc hlasov voličov, ktorí v prvom kole svojho favorita nenašli.

No a v hre je aj asi 350 tisíc hlasov odovzdaných ostatným, v prvom kole neúspešným kandidátom. František Mikloško (122 tisíc hlasov) neodporučil voliť Šefčoviča, no nepodporil priamo ani Čaputovú, Béla Bugár (66 tisíc hlasov) nevylúčil podporu ani jednému z kandidátov, Milan Krajniak (60 tisíc) svojim voličom nedal žiadne odporúčanie, rovnako ako Eduard Chmelár (59 tisíc).

Ako Harabin vyhral… alebo čo povedali o voľbách neúspešní kandidáti

Z 13-tich kandidátov, ktorí sa v sobotnom prvom kole prezidentských volieb uchádzali o hlasy voličov, sa do druhého kola pozrú len dvaja. Pre zvyšných 11 tak ide o volebnú prehru. Nie všetci sa na výsledky však pozerajú takýmto spôsobom.

Harabin aj tak vyhral

Tretí v poradí, a teda prvý pod čiarou, Štefan Harabin už niekoľko týždňov presviedčal všetkých naokolo, že voľby vyhrá.

Tvrdil to dokonca aj vtedy, keď bolo už spočítaných približne 50 % okrskov Slovenska, ba čo viac, že voľby vyhral tvrdil aj po zverejnení oficiálnych výsledkov.

„Vyhral som v realite pravdy,“ povedal Harabin novinárom a vysvetlil, že si vytvoril pevné základy na to, aby o päť rokov kandidoval na post hlavy štátu znova a aj sa ňou stal.

Aj keď mnohí analytici predpovedajú, že s takýmto volebným výsledkom by mohol o rok uspieť v parlamentných voľbách ako predseda nejakej politickej strany, on sám túto alternatívu vylúčil.

„Ja som sudca najvyššieho súdu. Moja ambícia môže byť len prezident republiky, buď sudca luxemburského súdu, ústavného alebo štrasburského súdu,“ povedal Harabin na druhý deň po voľbách.

Kotlebovcov mrzí voľba podľa sľubov

Štvrtý v poradí skončil predseda Ľudovej strany Naše Slovensko Marian Kotleba, ktorý bol so svojím výsledkom spokojný.

Sklamalo ho však, že ľudia hodnotili kandidátov nie podľa ich skutkov a činov, ale podľa sľubov, silných vyhlásení a mediálnej prezentácie.

Aj keď sa im hlavný cieľ naplniť nepodarilo, Kotleba tvrdí, že jeho strana odmakala poctivú kampaň v regiónoch a napriek roky trvajúcej mediálnej kampani proti jeho strane, dokázal vybojovať dobrý výsledok.

Strana je však sklamaná z výberu kandidátov v druhom kole, keď ani jeden podľa nej nie je pre Slovensko dobrý a podpredseda strany Milan Uhrík dokonca povedal, že voliť v druhom kole ani nepôjde.

Bugára obrala Čaputová

Sklamanie z dosiahnutého výsledku v prvom kole neskrýval predseda jednej z koaličných strán. Béla Bugár dosiahol len niečo vyše troch percent, a to pritom jeho hlavný politický súper SMK nemal v prezidentských voľbách svojho kandidáta.

Ako ukázali výsledky, Bugárovi v južných okresoch „brala“ voličov najmä Zuzana Čaputová, čo predseda Mosta­‑Híd vníma ako strach jeho voličov o to, že by sa do druhého kola mohol dostať extrémistický kandidát, keďže prieskumy ukazovali, že medzi druhý Šefčovičom a tretím Harabinom, či Kotlebom je veľmi malý rozdiel.

Sme rodina sa prepadla, Mikloško definitívne končí

František Mikloško, ktorý je už pomaly stálicou prezidentských volieb, keď v nich kandidoval už po tretíkrát, okrem poďakovania voličom aj oznámil, že toto bol jeho posledný pokus stať sa prezidentom SR.

V žiadnych ďalších voľbách už podľa vlastných slov kandidovať nebude. Azda najhorším výsledkom pre aktuálne politické strany boli ani nie tri percentá pre Milana Krajniaka kandidujúceho za stranu Borisa Kollára – Sme rodina.

Jej predseda zhodnotil výsledok negatívne, pričom hlavnú úlohu hrali podľa neho médiá, ktoré by mali prestať robiť politiku namiesto politikov.

Zaujímavosti z volieb

Prezidentské voľby prebehli vo všeobecnosti pokojne a bez väčších problémov, čo potvrdila aj Štátna volebná komisia. Našli sa však predsa len aj nejaké momenty, ktoré pokojný priebeh mierne či viac narušili.

Uniesol urnu

Najviac upútal incident v obci Medzany (okres Prešov), kde museli byť voľby prerušené na hodinu a 16 minút. Presne o toľko dlhšie musela byť otvorená volebná miestnosť, a teda aj predĺžené moratórium.

Dôvodom bolo, že poslanec obecného zastupiteľstva (za stranu OĽaNO) v podnapitom stave „uniesol“ volebnú urnu a vybehol s ňou von, kde ju hodil o zem a rozbil.

Muž bol zadržaný políciou a na druhý deň obvinený z trestného činu Marenia prípravy a priebehu volieb a referenda.

Zomrel predseda komisie

Nepríjemná udalosť zastihla okrskovú komisiu v obci Janice (okres Rimavská Sobota), kde ešte pred otvorením volebnej miestnosti skolaboval a zomrel predseda okrskovej volebnej komisie.

57-ročný muž údajne už dlhšie trpel srdcovými problémami. Keďže ostatní členovia komisie si okamžite zvolili nového predsedu, tento tragický incident otvorenie volebnej miestnosti neovplyvnil.

A tak jediná volebná miestnosť, ktorá neotvorila svoje dvere voličom o siedmej hodine, bola v Malackách, kde sa nedostavil jeden z členov komisie.

Keďže podľa zákona muselo v každej komisii sedieť minimálne päť členov, mestský úrad musel jedného člena doplniť a volebnú miestnosť otvorili s omeškaním 35 minút.

Neumožnili mu voliť

V jednej z miestností v trnavskom kraji zas okrsková volebná komisia neumožnila voličovi voliť s odôvodnením, že toto svoje právo už v ten deň využil.

Pri jeho mene vo voličskom zozname už totiž figurovala poznámka o tom, že sa už volieb zúčastnil, spoločne aj s podpisom. Muž však trval na tom, že on svoje právo voliť v ten deň ešte nevyužil a podpis nie je jeho.

Keďže rozhodnutie okrskovej komisie potvrdila aj Okresná volebná komisia v Trnave, muž sa obrátil na políciu, ktorá tak musí celý prípad prešetriť.

Kočnerov človek v komisii

Predsedom jednej z okrskových komisií v bratislavskej Petržalke bol Štefan Ágh, ktorý je známym kontroverzného podnikateľa Mariána Kočnera.

Ágh bol jeho obchodným partnerom a figuruje aj vo viacerých jeho kauzách. Okrem iného je spoločne s Kočnerom obvinený aj v údajnom niekoľko miliónovom zmenkovom podvode.

Predseda Štátnej volebnej komisie Eduard Barány objasnil, že ide skôr o politický problém strany, ktorá takéhoto človeka do okrskovej komisie nominuje, nejde však o právny problém.

Zákon totiž z členstva v komisii nevylučuje osobu obvinenú, ba dokonca ani osobu odsúdenú, pokiaľ nie je práve vo výkone trestu odňatia slobody.

Ágha do komisie nominovala strana Mariána Kotlebu.

Hrubé zavádzanie denníka SME

Štátna volebná komisia prijala asi 30 podnetov a sťažností na priebeh volieb.

Najzávažnejším bol falošný hlasovací lístok uverejnený na titulnej stránke sobotného vydania denníka SME, na ktorom mali niektorí kandidáti uvedené iné čísla ako na tom reálnom.

Tento podnet postúpila komisia ministerstvu kultúry.

Jednofarebné Slovensko

Mapa slovenských krajov sa v prvom kole odela do jednej farby. Vo všetkých krajoch zvíťazila Zuzana Čaputová. Najviac získala v Bratislavskom kraji (59,65 %).

Čo sa týka okresov, z celkového počtu 79 jej ušlo osem, sedem z nich získal Maroš Šefčovič, v jednom zvíťazil Štefan Harabin. Čaputová získala najviac hlasov voličov v bratislavskom Starom meste (66,9 %), Šefčovič zas v Sobranciach (27,51 %). Najvyššia volebná účasť bola v Bratislavskom kraji (58,88 %), najnižšia v Košickom (42 %).

ano, foto: SITA, facebook, internet