Reálny plat na Slovensku je o tri štvrtiny vyšší ako na začiatku samostatnosti

Životná úroveň priemerného slovenského občana je v súčasnosti výrazne vyššia ako pred 25 rokmi, keď sa začala písať história novodobej slovenskej štátnosti.

Kým v roku 1993 sa u nás zarábalo v priemere takmer 5 400 bývalých slovenských korún, teda zhruba 180 €, dnes je to vyše 900 €. Neznamená to však, že sa máme päťkrát lepšie. Drvivú časť príjmového rastu totiž pohltila inflácia.

Môžeme si kúpiť viac

Reálne, teda po očistení o infláciu, bola vlani priemerná mzda u nás o 73 percent vyššia ako v roku 1993. Vyplýva to z analýzy Poštovej banky.

„Priemerne zarábajúci Slovák si v súčasnosti môže zo svojho zárobku dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb ako pred 25 rokmi,“ vysvetľuje, čo znamená rast reálnej mzdy v praxi ekonómka Poštovej banky Jana Glasová.

Priemerná mzda je síce jedným z dôležitých makroekonomických ukazovateľov, no faktom je, že menej ako priemer zarábajú takmer dve tretiny ľudí.

„Mnohí Slováci si na úroveň priemernej mzdy ani zďaleka nesiahnu. S tým úzko súvisí ďalší dôležitý faktor ovplyvňujúci životnú úroveň, a tým je príjmové rozdelenie v spoločnosti.

Vysoký podiel nízkopríjmových zamestnancov a ľudí bez práce zhoršuje životnú úroveň v krajine,“ vysvetľuje Glasová. Ďalším faktorom, ktorý zmierňuje optimistické porovnania je miera nezamestnanosti.

„Zatiaľ čo v socialistickom režime nezamestnanosť takmer neexistovala, začiatkom 90. rokov sa vyhupla na dvojciferné hodnoty. V súčasnosti sa ale nachádza na historicky najnižších úrovniach a bez práce je len 8 percent nášho ekonomicky aktívneho obyvateľstva,“ povedala Glassová.

Treba však dodať, že plná zamestnanosť bola za socializmu udržiavaná umelo, bola deformovaná konkurencia, zatvorené hranice a ľudia nemali toľko možností uplatniť sa ako dnes.

Nie je to len o číslach

Bývalý prvý podpredseda vlády pre ekonomické reformy Jozef Kučerák pred niekoľkými rokmi pre denník Sme povedal, že suché porovnávanie čísel „vtedy a teraz“ znamená nepochopenie toho, čo sa tu za komunizmu dialo.

„Ak niekto hodnotí premenu totalitného riadenia ekonomiky na trhovú a aj výsledky premeny z čísel, ktoré sú často vytrhnuté z kontextu, nepochopil širšie spoločenské, politické a sociálne súvislosti a rozdiely totalitnej ekonomiky a trhovej.

To je extrémnejší prípad, keď človeku nezáleží na ľudských hodnotách ako dôstojnosť, zodpovednosť a sloboda,“ citoval denník Kučeráka.

Podľa Kučeráka treba pri probléme zmeny z centrálnej plánovanej ekonomiky na trhovú „uvažovať nielen o tom, aké sú transformačné náklady, ale aj o tom, aké by boli náklady, keby neprišiel november 89 a pokračovalo by sa v „budovaní“ socializmu.“

Podľa niektorých ekonómov sa zdedené a transformačné náklady minulého režimu pohybujú v desiatkach miliárd eur.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock