Slovenský rozpočet patrí v únii medzi osem najhorších

Minister financií sa síce usmieva, no analytici pred jeho rozpočtom varujú.

Minulý rok malo prebytkový alebo vyrovnaný štátny rozpočet až desať krajín Európskej únie, Slovensko však medzi nimi nenájdete. Deficit nášho rozpočtu bol až o 70 percent vyšší ako si vláda pôvodne naplánovala.

Analytici upozorňujú, že ak sa vláda nezačne správať zodpovednejšie, vystavuje Slovensko – v prípade väčšej svetovej krízy – bankrotu.

Minister financií Peter Kažimír prezentuje seba ako ministra, ktorému sa darí držať verejné financie na uzde a znižovať rozpočtový deficit. Realita je však trochu iná. Pri pohľade na rozpočty iných krajín Európskej únie, vyzerá ten náš slovenský skôr podpriemerný.

Závan zodpovednosti EÚ

Z 28 členských krajín únie až desať malo vlani vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Slovensko však medzi nimi nebolo. Aj preto, že vláda znovu nedodržala, čo si predsavzala.

Plánovaný deficit 1,29 percenta hrubého domáceho produktu, ktorý jej vlani odobril aj parlament, prekročila až o 70 percent. Podľa jesennej notifikácie Eurostatu, oficiálneho štatistického úradu EÚ, bola vlaňajšia diera v rozpočte napokon až 2,2 percenta HDP.

„Štát nie je schopný držať sa ani vlastných málo ambicióznych plánov, pritom príklady viacerých krajín EÚ ukazujú, že pri aktuálnom silnom raste ekonomík nie je dosiahnutie vyrovnaného alebo mierne prebytkového rozpočtu žiadnou alchýmiou,“ kritizuje liknavosť vlády a ministerstva financií analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Náš rozpočet preto patril z pohľadu deficitu medzi 8 najhorších v celej únii. „Zo štyroch ukončených rozpočtových rokov Petra Kažimíra bola plánovaná výška rozdielu medzi príjmami a výdavkami dodržaná len raz, v roku 2013,“ napísal v týždenníku Trend analytik Michal Lehuta.

Analytici: pozor na bankrot

Analytici vyčítajú vláde, že napriek dobrým časom – keď ekonomika dlhodobo rastie, ľuďom stúpajú platy, odvádzajú preto vyššie dane a odvody, klesá nezamestnanosť, čo automaticky znižuje výdavky štátneho rozpočtu – nemyslia na horšie časy, ktoré skôr či neskôr prídu.

Je úplne bežné, že ekonomika niekedy rastie, inokedy zas klesá. Recesia, čiže pokles prichádza v priemere tak raz za sedem či osem rokov. Ak sa na to vláda nepripraví, rozpočet sa dostane do veľkej straty a dlh Slovenska môže vyskočiť až tak, že nám bude hroziť bankrot.

„Aktuálnu mieru konsolidácie verejných financií na Slovensku nepovažujeme za dostatočne ambicióznu. Štát si nevytvára fiškálnu rezervu, ktorá by mu umožňovala plnohodnotne reagovať na prípadne cyklické spomalenie ekonomického rastu, v extrémnom prípade recesiu, bez neúmerného navýšenia verejného dlhu,“ varuje Koršňák.

V podobnom duchu sa už dávnejšie vyjadril aj šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko. Pre denník Sme povedal, že ak by nastala svetová ekonomická kríza ako tá z roku 2009, náš dlh by sa mohol zdvojnásobiť a riziko defaultu, čiže bankrotu, „by už bolo veľmi vysoké“.

Preto odporúča vláde čo najrýchlejšie znižovať deficit a postupne tak stláčať verejný dlh k 40 percentám HDP. Dnes je to vyše 50 percent.

Ján Bystriansky, foto: SITA