Štatistika nezamestnanosti niekedy skresľuje realitu

Minister práce sociálnych vecí a rodiny Richter.

Minister práce sa každý mesiac chváli ako sa mu darí znižovať nezamestnanosť. V marci klesla na 5,55 percenta. Hlasy z úradov práce hovoria, že je za tým tiež umelé vyraďovanie aj takých ľudí z evidencie, ktorí reálne prácu nemajú. To je jeden z dôvodov, prečo je miera nezamestnanosti v podaní štatistického úradu, ktorú ekonómovia považujú za reálnejšiu, až okolo osem percent.

Zdá sa, že slovenskej ekonomike sa darí ako nikdy predtým. Jedným z ukazovateľov, ktorý hovorí o kondícii ekonomiky je aj miera nezamestnanosti. Tá je u nás rekordne nízka a dlhodobo klesá.

Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR dosiahla v marci iba 5,55 percenta. Bez práce bolo podľa tejto štatistiky približne 154 tisíc ľudí. „Európskym ekonomikám sa v poslednom období darí.

Cyklické oživenie sa pozitívne prejavuje aj na ich trhoch práce. Nezamestnanosť klesá naprieč krajinami EÚ,“ hovorí analytik pobočky UniCredit Bank na Slovensku Ľubomír Koršňák.

Vyparení zo štatistiky

Štatistiky však veľakrát realitu skresľujú alebo prikrášľujú. „Nie vždy je však nezamestnanosť najlepším ukazovateľom vyjadrujúcim kondíciu trhu práce.

Viacero krajín, najmä na juhu Európy na čele s Talianskom, napríklad dlhodobo zápasí s problémom skrytej nezamestnanosti. Významná časť produktívnej populácie tu z rôznych dôvodov stratila záujem aktívne si hľadať prácu.

V štatistikách nezamestnaných tak nie je evidovaná, hoci stále zamestnanie nemá, a je teda ekonomicky neaktívna,“ popisuje slabé stránky ukazovateľa nezamestnanosti ekonóm Koršňák. Podobné disproporcie v štatistikách sú aj na Slovensku.

Faktorov, ktoré tento ukazovateľ krivia, je viacero. „Podobne, čísla nezamestnanosti môžu skresľovať aj iné formy dočasnej ekonomickej neaktivity ako napríklad materská či rodičovská dovolenka, ktorej obvyklá dĺžka sa naprieč krajinami môže zásadnejšie líšiť,“ hovorí Koršňák.

Ďalej je to napríklad, že medzi nezamestnaných sa nerátajú ani ženy v domácnosti či ľudia, ktorí sú na rôznych formách aktivačných prác, ktorí popri sociálnom príspevku dostávajú aj symbolický plat. V realite sú však stále nezamestnaní.

Veľké rozdiely v číslach

Aj preto sa viacerí ekonómovia prikláňajú k tomu, že realitu na trhu práce u nás viac vystihuje miera nezamestnanosti, ktorú sleduje Štatistický úrad SR a ktorá zohľadňuje viaceré spomínané skupiny ľudí, ktoré štátna evidencia ústredia práce nesleduje.

Podľa štatistikov bola miera nezamestnanosti na konci minulého roka niečo nad 8 %. Ústredie práce vtedy hovorilo o čísle mierne pod 6 %.

Ján Bystriansky, foto: SITA