Tádž Mahal je jednou z najkrajších pamiatok v Indii

Tádž Mahal je jednou z najkrajších historických pamiatok, ktoré India ponúka. Ide o stavbu, teda o hrobku manželky jedného z najvýznamnejších panovníkov tohto územia.

Dnes je táto hrobka prístupná aj verejnosti, a tak sme sa pozreli na to, čo všetko je jej súčasťou.

Komu patrí táto hrobka?

Táto monumentálna stavba je hrobkou manželky Šahdžadhána, vládcu z dynastie Veľkých Mogulov. Po smrti svojej manželky tento vládca prežíval veľký smútok, a preto sa rozhodol, že nechá svojej mŕtvej manželke postaviť hrobku z bieleho mramoru ako symbol jeho večnej lásky k nej.

Kedy vznikla táto stavba?

Stavba bola postavená v 17. storočí. Stavalo ju vyše 20 000 remeselníkov z celej južnej, strednej a východnej Ázie. Zodpovedným architektom bol Usad Ahmad z Láhauru. Stavebný materiál bol dopravený z celej Indie a Ázie a išlo predovšetkým o biely mramor.

Architekt sa snažil vytvoriť stavbu symbolizujúcu krásu a večnú lásku. Hovorí sa aj to, že niektorým robotníkom odťali prsty či celé ruky, aby sa nádhera stavby nedala opakovať na inom mieste.

Interiér tejto hrobky ukrýva nevyčísliteľné bohatstvo

Táto stavba pozostáva z hlavnej budovy obklopenej štyrmi minaretmi, mešity na západe (smerom k Mekke) a domu pre hostí na východe. Vnútorné priestory tejto nádhernej stavby sú vyzdobené drahokamamia polodrahokamami.

Dvojička k tejto stavbe bola tiež v pláne

Podľa rozprávania plánoval práve Šáhdžahán postaviť aj pomník pre seba, na druhom brehu rieky Jamuny. Malo ísť o kópiu Tádž Mahal, tentokrát však mala byť budova postavená z čierneho mramoru. Oba pomníky mal spájať most cez rieku. Svoju predstavu však nestihol naplniť, pretože jeho syn ho zvrhol z trónu.

Siedmy div sveta

Pre svoju originalitu a výnimočnosť je často Tádž Mahal priraďovaný k siedmim divom sveta. Aj preto sa pravidelne na sever Indie, kde sa palác nachádza, schádzajú tisícky zvedavých turistov.

Táto architektonická dominanta patrí v Indii k tým najznámejším, a preto je pochopiteľné aj to, že je dnes už súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Radoslav Hoppej, foto: SITA