Voľby, ktoré demonštrovali demokraciu v Československu

18. apríla 1920 sa v mladom Československu (ČSR) uskutočnili prvé voľby do Poslaneckej snemovne. Vďaka tomuto demokratickému právu mohli samotní občania po prvýkrát rozhodnúť o tom, kto bude ich záujmy hájiť v zastupiteľskom zbore.

Po skončení prvej svetovej vojny a následnom vzniku samostatného štátu Čechov a Slovákov nastali veľké zmeny. Tie sa týkali predovšetkým nastolenia poriadku v novom štáte.

Jedným z najvýznamnejších momentov bolo prijatie ústavy 29. februára 1920. Tá nahradila dovtedajšiu provizórnu z roku 1918.

V tomto ústavnom dokumente bolo Československo ustanovené ako parlamentná demokracia. Legislatívna moc prislúchala dvojkomorovému Národnému zhromaždeniu, ktorý pozostával zo Senátu a Poslaneckej snemovne.

V druhej hlave tejto ústavy sa nachádzal článok, ktorý ľuďom prisudzoval volebné právo. Podľa neho bola poslanecká snemovňa tvorená 300 poslancami, ktorí sú volení podľa všeobecného, rovného, priameho a tajného hlasovacieho práva podľa zásady pomerného zastúpenia.

Z práva sa stala povinnosť

Prvé voľby do poslaneckej snemovne boli vyhlásené 7. marca 1920 a ich termín bol určený na 18. apríl 1920. Volebné právo mohli naplniť všetci občania, ktorí dovŕšili 21 rokov, neboli trestaní a preukázali najmenej trojmesačný trvalý pobyt na území ČSR.

Hoci sa v ústave písalo o volebnom zákone, zúčastniť sa volieb bola pre občanov povinnosť. Všetci zamestnávatelia museli upraviť pracovnú dobu tak, aby sa ich zamestnanci mohli volieb zúčastniť.

V deň konania volieb bola upravená aj povinná vojenská služba tak, aby tí, ktorí majú volebné právo mimo miesta, kde službu vykonávajú mohli volebné právo naplniť.

Občania si mohli vybrať

Povinnosti sa týkali aj tých, ktorí sa v prvých všeobecných voľbách chceli uchádzať o priazeň voličov. Každá takáto politická strana musela komisii predložiť kandidátnu listinu najneskôr 21 dní pred dňom konania volieb.

Napriek tomu, že išlo o prvé parlamentné voľby, občania mali možnosť vybrať si svoju politickú stranu z viacerých subjektov, ktoré povinnosti na kandidovanie splnili.

O priazeň voličov na území ČSR sa uchádzalo až 22 politických strán. Slovenskí voliči si vyberali z deviatich politických strán.

Jednoznačný úspech sociálnych demokratov

Na základe výsledkov volieb sa najsilnejšou československou stranou stala Československá sociálnodemokratická strana robotnícka. Jej volebný zisk v celonárodnom meradle dosiahol 25,7 % hlasov, čo pre ňu znamenalo 74 mandátov v poslaneckej snemovni.

Hoci s výrazným odstupom, no na druhom mieste sa umiestnila Československá strana ľudová, ktorá získala 11,3 % hlasov.

Tesne za ňou sa treťou stranou v poslaneckej snemovni stala Nemecká sociálnodemokratická robotnícka strana v Československej republike, ktorej prislúchalo 31 mandátov v zastupiteľskom zbore.

Podmienky na vstup do poslaneckej snemovne tiež splnila Republikánska strana  zemědelského a malorolníckeho ľudu a Československá strana socialistická.

Z deviatich strán, ktoré kandidovali na Slovensku získala najväčší počet hlasov Československa sociálnodemokratická strana robotnícka, ktorá zvíťazila aj v celonárodnom meradle.

Za ňou sa umiestnili Slovenská národná a roľnícka strana, Československá strana ľudová, Maďarsko‑nemecká kresťansko‑sociálna strana, Maďarsko‑nemecká sociálnodemokratická strana, Združené židovské strany, Československá strana socialistická, Krajinská maďarská strana maloroľníkov a poľnohospodárov a Maďarská národná strana. Celkovo sa do poslaneckej snemovne dostalo 16 politických strán.

puma, foto: internet