Z prvého týždňa vyťažili Slováci 3 medaily

Najväčší športový sviatok, ktorý sa mal pôvodne uskutočniť minulý rok, ale pre pandémiu koronavírusu ho presunuli na tohtoročné leto, odštartoval oficiálne v piatok 23. júla a potrvá do nedele 8. augusta. Už v prvom týždni sa na OH v Tokiu 2020 predstavila väčšina športovcov slovenskej výpravy a pre našu krajinu vybojovali aj cenné kovy.

Sklamaný Beňuš

Slovensko na letných olympiádach dominuje najmä vo vodných športoch a tak aj v japonskej metropole sa do vodákov vkladali najväčšie medailové ambície. Ako prvý mohol slovenských fanúšikov potešiť Matej Beňuš v C1-tke. Pozíciu veľkého favorita na cenný kov potvrdil v úvodný súťažný deň v slalomárskom centre Kasai, keď vyhral kvalifikáciu.

Postup do semifinále si vybojoval už výkonom v prvej rozjazde, keď dosiahol druhý najlepší čas 99,61 s a do druhej už išiel uvoľnene a chcel si ju užiť. Napriek tomu v nej predviedol ešte lepší výkon a s najlepším časom zo všetkých 96,89 s jednoznačne zvíťazil.

V semifinále však nastali nečakané problémy a Beňuš postupoval do finále až z 9. miesta. Striebornému medailistovi z Ria 2016 nevyšlo podľa predstáv ani finále. V porovnaní so semifinále zvládol vrchnú časť trate bez dotyku, mal však problémy v strednej časti kanála a chýbala mu aj optimálna rýchlosť.

Devätnástu bránku nezvládol čisto a dve trestné sekundy prakticky pochovali jeho nádeje na medailu. Za víťazom Benjaminom Savšekom zo Slovinska zaostal o 7,35 sekundy.

„Som sklamaný, mal som vyššie ambície, ale nemyslím si, že 6. miesto na olympiáde je nejaká katastrofa. Táto trať bola jednoznačne náročnejšia ako v Riu. Je tu viacej valcov a boli tu ťažké kombinácie,“ povedal Beňuš. Slovensko nemalo v C1 mužov zastúpenie na pódiu prvýkrát v histórii modernej samostatnosti.

Finálové účasti žien

Do finále vodnoslalomárskych súťaží postúpili aj ďalší naši reprezentanti. Monika Škáchová v C1 pri svojej premiére pod piatimi kruhmi postúpila do finále tesne z 10. miesta. Vo finále si ešte o jedno miesto polepšila.

V K1-tke si po dobrom semifinále, v ktorom skončila na skvelom druhom mieste, brúsila zuby na medailu Eliška Mintálová. Mladučká pretekárka bojovala v posledných týždňoch so zlomeným palcom na nohe, a tak už účasť medzi najlepšími bol pre ňu veľký úspech. Vo finále ju 50-bodová penalizácia odsunula až na 9. miesto.

Historická vodácka medaila

Medailová radosť však napokon od vodákov predsa len prišla. Postaral sa o ňu v K1 Jakub Grigar. Už pred piatimi rokmi v Riu siahal na medailu, no vtedy to 19-ročnému mladíkovi dopriate nebolo. V Tokiu však postupne zlepšoval výkony.

V kvalifikácii skončil ôsmy, aby následne zo semifinále postúpil s prehľadom medzi elitnú finálovú desiatku. V semifinále dosiahol napriek dvom trestným sekundám štvrtý najlepší čas, keď predviedol rýchlu a plynulú jazdu. Vo finále išiel čisto a v cieli sa zaradil na prvú priečku, z ktorej ho zosadil iba suverénny Čech Jiří Prskavec, bronzový z Ria.

Slovenský medailový tok z olympijských perejí sa tak nezastavil ani v Tokiu. Grigar dosiahol v areáli Kasai životný úspech. V ére samostatnosti je to 15. vodnoslalomárska olympijská medaila pre SR, ale vôbec prvá v mužskom kajaku.

„Najprv som si ani neuvedomoval, že to bude medaila, až dole mi chalani povedali, že „kamarát, máš medailu“, a ja nie, asi si len robia srandu. Nevedel som poriadne, koľkí ešte idú za mnou. Keď som sa dozvedel, že je to medaila, bol som veľmi šťastný a už som len sledoval, či budem ešte stúpať,“ okomentoval svoje prvé pocity a neskôr dodal:

„Stále je to šport, ktorý sme si vybrali, lebo nás baví. Myslel som na to aj na štarte, aby som si to čo najviac užil. Vedel som, že ak sa budem baviť, bude z toho dobrý výsledok. Bola to veľmi dobrá jazda. Vychádzalo mi všetko. Postupne som začal cítiť únavu, ale dokázal som ísť ďalej a zrezával som niektoré nájazdy, kde som potreboval ísť rýchlejšie. Takto by som chcel jazdiť stále,“ tešil sa strieborný Grigar.

Zlatá Štefečeková

Grigarova medaila bola na tokijských hrách už druhou pre Slovensko. O tú prvú sa postarala strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková. Navyše slovenská reprezentantka postúpila do finále trapu z prvej priečky v novom svetovom rekorde 125 bodov.

Ako prvá strelkyňa v histórii dosiahla v eliminácii maximálny nástrel a prekonala výkon 123 Fínky Satu Mäkeläovej­‑Nummelovej z marca 2019. Jej bezchybná séria sa skončila až v piatom finálovom výstrele na méte 129.

Rehák Štefečeková v prvých troch sériách finále po päť striel urobila štyri chyby a dostali sa pred ňu Browningová i Perilliová, ale potom sa sériou štrnástich presných výstrelov vrátila na líderskú pozíciu. V záverečnom boji o zlato s Browningovou potom Slovenka z desiatich výstrelov netrafila iba piaty, jej súperka prvý i piaty…