Deň, kedy sa nad svetom zatiahla železná opona

13. augusta uplynie 57 rokov, odkedy bolo porazené Nemecko definitívne rozdelené na dve časti. Berlínsky múr, ktorý sa tiahol hlavným mestom bol stelesnením železnej opony, ktorá svet po druhej svetovej vojne rozdelila na dva znepriatelené bloky.

Povojnové súvislosti

Z druhej svetovej vojny vzišlo Nemecko ako porazená krajina. 8. mája 1945 definitívne podpísalo kapituláciu, ktorou oficiálne skončila vojna v Európe.

Vojnou zdevastovaná krajina musela okrem ťažkej povojnovej ekonomickej a politickej situácie čeliť aj tlaku zo strany víťazných mocností. O všetkom sa rozhodlo vo februári 1945, kedy sa na Jaltskej konferencii stretli predstavitelia ZSSR, USA a Veľkej Británie.

Tí sa dohodli na tom, že Nemecko si rozdelia na okupačné zóny. Východná časť mala podľa dohody pripadnúť ZSSR. Západnú si rozdelilo Francúzsko, USA a Veľká Británia.

Tí sa neskôr dohodli na spojení svojich pásiem a spoločne vytvorili Trizóniu. Berlín ako hlavné mesto bolo tiež rozdelené do štyroch okupačných sektorov a fungovalo pod správou týchto krajín.

Aj napriek tomuto férovému rozdeleniu neboli vzťahy medzi mocnosťami ideálne. V roku 1948 nastali problémy v menovej reforme a zavadení marky ako platidla.

Západné mocnosti zaviedli v júni 1948 marku ako jednotné platidlo. ZSSR na to reagoval prerušením spojenia medzi západnými sektormi Berlína a západným Nemeckom.

Celá Berlínska kríza bola urovnaná až na jar roku 1949, kedy bol západný Berlín definitívne pripojený k západnému Nemecku. Neskôr sa už krajina rozdelila na západnú časť – Nemeckú spolkovú republiku a východnú – Nemeckú demokratickú republiku.

Berlínsky múr tiahnuci sa okolo Brandenburskej brány.

Ľudia odchádzali na západ

Medzi rokmi 1946 až 1961 dochádzalo k hromadnému úniku občanov, ktorí sa z východnej časti sťahovali do západnej. Túto možnosť využívali aj obyvatelia iných socialistických krajín.

Reakciou vládnucej strany SED bolo uzatvorenie hraníc a definitívne oddelenie dvoch blokov. S výstavbou múru sa začalo v noci z 12. na 13. augusta, kedy tisícky vojakov Ozbrojených síl NDR začali pracovať na stavbe a obsadili hranicu medzi západnou a východnou časťou Berlína.

Prerušili všetky dopravné spojenia, ulice a aj železničné trate. Hranice medzi Berlínom strážili so zbraňami, s cieľom zastaviť všetkých, ktorí sa pokúsili o útek.

V prvý deň výstavby vojaci pracovali len na natiahnutí ostnatého plotu a zamurovaní všetkých možných vchodov do Západného Berlína. Až o štyri roky neskôr, teda v roku 1965 bol vybudovaný prvý múr, ktorý mal slúžiť ako neprekročiteľná hranica.

Deti nahliadajú ponad rozostavaný múr.

Až o ďalších 10 rokov sa však už začal budovať dokonalejší múr, ktorého výstavba bola definitívne ukončená v roku 1980. Jeho celková dĺžka bola 165 kilometrov.

Prvé problémy nastali v júli 1989, kedy sa začal najmasovejší presun obyvateľov do NSR. V októbri už vo východnej časti vypukli masové protesty, ktoré boli mierené proti vládnucej komunistickej strane SED a objavili sa prvé požiadavky na zjednotenie.

V dôsledku týchto nepokojov sa rozhodla vláda NDR odstúpiť. 9. novembra 1989 boli hranice definitívne zrušené, kedy sa Berlínsky múr začal búrať a hraničné prechody boli otvorené. Počas jeho existencie prišlo o život množstvo ľudí, ktorí sa snažili nájsť lepší život za hranicami Berlínskeho múra.

puma, foto: SITA