História Zaujímavosti z minulosti s Marcelom Pecníkom: Kremnická mincovňa – onedlho už 700 ročná Publikované 16. júna 2021 0 0 Posledné uverejnené články v tomto našom seriáli boli a sú zamerané na zaujímavosti z oblasti dejín peňazí. Písali sme zatiaľ výlučne o minciach. Väčšina z nich bola razená v Kremnickej mincovni. Keď si uvedomíme, že tá svoj príbeh začala písať v roku 1328, tak môžeme jednoznačne prehlásiť, že ide o jeden z najdlhšie kontinuálne fungujúcich podnikov, a to nielen u nás, ale vôbec, v histórii sveta. 17. novembra 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou osade Kremnica, ktorá vyrástla v blízkosti bohatých ložísk zlata, mestské privilégiá. V rámci nich získali Kremničania pred takmer 700 rokmi aj právo raziť mince. Medzi prvé výrobky mincovne patrili zlaté mince razené podľa florentského vzoru, tz. florény, v rýdzosti takmer 24 karátov. PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Zaujímavosti z minulosti s Marcelom Pecníkom: Grajciare – malé peniaze Neskôr získali názov dukáty. Odhaduje sa, že doposiaľ ich bolo v tomto podniku vyrazených viac ako 21 miliónov. Nasledovali aj strieborné a medené razby. Groše, toliare, grajciare, ale aj odznaky, vyznamenania a medaile neskôr koruny a dnes eurá. Vysoko cenená kvalita výroby Výrobky Kremnickej mincovne boli vždy veľmi kvalitné a preto vyhľadávané a cenené. Bolo to tak najmä vďaka kvalite materiálov, zručnosti majstrov, ale aj zavádzaniu inovatívnych technológií. Napr. už od začiatku 18. storočia tu používali moderný stroj – vretenový, alebo skrutkový lis na mince – tzv. balanciér. Tým ešte viac zvýšili kvalitu mincí, ale aj rýchlosť ich výroby. Mincovňa sa v 19. storočí stala centrálnou mincovňou pre výrobu peňažného obeživa pre celé Rakúsko – Uhorsko. Povojnová obnova V 20. storočí si prešla vážnymi peripetiami. Po rozpade monarchie ustupujúca maďarská armáda odvliekla z Kremnice raziace stroje i zásoby drahých kovov. Československej vláde sa podarilo výrobu v mincovni s pomocou zahraničných dodávateľov pomerne rýchlo obnoviť. Od roku 1921 boli razené už nové mince a to na elektrikovaných strojoch. Terčom ničenia sa stala aj na sklonku druhej svetovej vojny, kedy nemecké vojská výbušninami nezvratne poškodili raziace technológie a zásoby taktiež pri svojom ústupe zobrali. V záujme povojnového budovania bola činnosť mincovne obnovená opäť veľmi rýchlo. PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Zaujímavosti z minulosti s Marcelom Pecníkom. Skôr ako doláre, platili toliare Dnes kremnickí minciari razia obehové i pamätné platidlá, odznaky a medaile tak pre nás, ako aj pre mnohé ďalšie štáty. Z hľadiska histórie a významu jej činnosti ide jednoznačne o slovenský technický klenot, vynúci sa dlhými etapami našich dejín, až do súčasnosti. Marcel Pecník, Stredoslovenské múzeum, foto: internet