Ako vznikol jeden zo symbolov Slovenska

Snahy o uznanie Slovákov, ako národa, boli dlhým a náročným procesom. Najväčší zlom však prišiel v polovici 19. storočia, kedy sa slovenská inteligencia spojila a vytvorila vlastný jazyk. V tom období ale okrem samostatného jazyka vznikla aj národná pieseň, ktorú dnes hrdo nazývame hymnou.

My Slováci dnes dosť často zabúdame, koľko úsilia museli naši predkovia vynaložiť, aby sa mohli vzdelávať a dohovoriť vlastným jazykom. Národná hrdosť čoraz viac upadá a to neprešli ani dve storočia od chvíle, kedy sa Slováci stali Slovákmi.

Sebauvedomenie a pocit hrdosti ale často prichádza vo chvíli, keď sa rozoznie slovenská hymna s jej nádhernou melódiou a slovami, ktoré vyzývajú k vlastenectvu.

Pieseň, z ktorej sa po rokoch stal jeden zo štátnych symbolov vznikla 5. marca 1844 a pozadie jej vzniku je veľmi zaujímavé.

Odvolanie Ľudovíta Štúra

Všetko sa začalo na začiatku 40-tych rokov 19. storočia, kedy slovenská inteligencia začala spájať svoje úsilie o potlačenie maďarizácie a vyzdvihnutie slovenského národa.

Jednou z priorít bolo aj vytvorenie jednotného kodifikovaného jazyka, keďže evanjelici a katolíci boli v tomto smere nejednotní. V tomto období už v Bratislave na evanjelickom lýceu prebiehala výučba na Katedre reči a literatúry česko‑slovenskej.

Miesto zástupcu profesora Palkoviča na nej získal Ľudovít Štúr. Ten sa spolu s ďalšími predstaviteľmi štúrovskej generácie naďalej usiloval o vytvorenie jazyka.

Snahy vyvrcholili v júli 1943, kedy bola na základe stredoslovenského nárečia kodifikovaná prvá spisovná slovenčina. V tom roku sa ale situácia na lýceu začala komplikovať a silneli tlaky na odvolanie Ľudovíta Štúra.

Situácia sa vyhrotila v decembri, kedy bol Ľudovít Štúr definitívne zbavený tejto funkcie. Študenti proti odvolaniu spisovali petície, podnikali protesty, no žiadny z nich nebol úspešný.

Protestný odchod

Podporu Ľudovítovi Štúrovi sa rozhodlo vysloviť 22 študentov lýcea, ktorí protestne z lýcea odišli. Zorganizovali pochod, ktorý mali ukončiť v Levoči.

Z Bratislavy vyrazili v marci 1844 a pomaly prechádzali Slovenskom. Medzi nimi bol aj Janko Matúška, ktorému sa zapáčila melódia ľudovej pesničky Kopala studienku.

Napísal k nej text, ktorý sa ale ešte líšil od jej dnešnej podoby. Pôvodne mala až 6 strof, no neskôr bola upravená na štyri. Jej názov ale vtedy ešte znel Ponad Tatrou blýska.

V neskorších rokoch, najmä v tých revolučných 1848-1849, sa stala veľmi obľúbenou. Ešte vtedy ale bola len akýmsi zdôraznením sily Slovákov, no hymna sa z nej stala až neskôr.

Z ľudovej piesne hymna

Z piesne, ktorá vznikla takpovediac náhodne, sa v roku 1918 stala hymnou. So vznikom Československa sa prvá strofa piesne stala jedným zo symbolov nového štátu.

Netrvalo však dlho a po vzniku samostatného Slovenského štátu, pred 2. svetovou vojnou, ju nahradila pieseň Hej, Slováci. Po znovuobnovení Československa sa ale Slováci opäť vrátili k Matúškovej prvej strofe.

Po vzniku samostatného Slovenska sa k prvej strofe pridala aj druhá a Slováci sa môžu dnes pýšiť krásnou hymnickou piesňou s dlhou tradíciou.

Aj dnes ešte vznikajú špekulácie ohľadom toho, či je súčasná hymna tou najvhodnejšou. Nájdu sa totiž ľudia, ktorí tvrdia, že vhodnejšou hymnou by bola ľudová pieseň Na Kráľovej holi.

Môžeme však s určitosťou povedať, že napriek jej silným emóciám a nádhernej melódii súčasná hymna prebúdza národnú hrdosť ako žiadna iná.

puma, foto: shutterstock