Zahraničie Arménsko a Azerbajdžan porušujú prímerie Publikované 17. decembra 2020 0 0 Arménski predstavitelia a Azerbajdžan sa v sobotu navzájom obvinili z porušovania prímeria v Náhornom Karabachu, ktoré ukončilo šesť týždňov intenzívnych bojov o sporný región. Separatistickí predstavitelia v Náhornom Karabachu oznámili, že azerbajdžanská armáda spustila v piatok v noci útok, ktorý si vyžiadal troch zranených vojakov – etnických Arménov. PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Mestá, v ktorých sa úplne zastavil čas Členovia ruskej mierovej misie, ktorí v regióne monitorujú dodržiavanie dohody o prímerí, oznámili jej porušenie v oblasti Gadrut, ale nikomu nepripísali vinu, píše agentúra AP. Neskôr arménske ministerstvo obrany obvinilo azerbajdžanské sily z toho, že v sobotu zaútočili na juhu Náhorného Karabachu. Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v reakcii na situáciu obvinil z nových stretov Arménsko a pohrozil, že mu „rozbije hlavu železnou päsťou“. „Arménsko by sa nemalo pokúšať to začať odznova,“ povedal Alijev počas stretnutia s diplomatmi z USA a Francúzska. „Musí byť veľmi opatrné a neplánovať žiadnu vojenskú akciu. Tentokrát ich úplne zničíme. To nemôže byť pre nikoho tajomstvo,“ dodal. Na prímerí, ktoré sprostredkovalo Rusko, sa dohodli Arménsko a Azerbajdžan 10. novembra. PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Erdogan chce užšiu a efektívnejšiu spoluprácu s EÚ Dohoda umožnila prevziať Azerbajdžanu kontrolu nad niektorými územiami v oblasti, ktoré mali pod dohľadom arménske sily. Nové strety predstavujú prvé výrazné porušenie dohody. Náhorný Karabach Náhorný Karabach sa nachádza na území Azerbajdžanu, ale je od roku 1994 pod kontrolou miestnych arménskych síl, ktoré podporuje Arménsko. Táto enkláva však zostáva medzinárodne uznávaná ako súčasť Azerbajdžanu. Obe strany majú vysokú vojenskú prítomnosť pri demilitarizovanej zóne, ktorá región oddeľuje od zvyšku Azerbajdžanu. Desaťročia trvajúci konflikt si vyžiadal už približne 30 tisíc obetí. Ťažké boje, ktoré tu vypukli koncom septembra, boli najväčšou eskaláciou dlho tlejúceho konfliktu medzi dvomi postsovietskymi krajinami a vyžiadali si viac ako 5 600 mŕtvych. red, SITA, foto: SITA
