Domov História Barbarská noc, z ktorej mali komunisti osoh

Barbarská noc, z ktorej mali komunisti osoh

0
0

Roky po 2. svetovej vojne sa v Československu vyznačovali tvrdým komunistickým režimom. Všetci jeho nepriatelia a potencionálni šíritelia protištátnych myšlienok boli postupne odstraňovaní. To sa dotklo aj cirkevných predstaviteľov a rehoľníkov žijúcich v kláštoroch, ktorí boli obviňovaní z nenávisti k ľudovodemokratického režimu.

Akciou K, alebo aj barbarskou nocou, sú označované udalosti z noci z 13-teho na 14-teho apríla. V komunistickom Československu bol, za prítomnosti  Ľudových milícií, Zboru národnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti, vykonaný prevrat mierený proti mužským kláštorom a rehoľníkom.

Touto nocou sa spustila násilná likvidácia namierená proti šiestim reholiam – františkáni, saleziáni, tešitelia, jezuiti, baziliáni a redemptoristi.

Potrebovali zámienku

Už od roku 1948 prebiehali umelo vykonštruované procesy s desiatimi predstaviteľmi jednotlivých rádov. Tí boli súdení za velezradu a vyzvedačstvo.

Najprísnejším trestom bol doživotný trest, ktorý bol vymeraný aj jedinému Slovákovi, redemptoristovi Jánovi Mastiliakovi. Ostatní dostali tresty v celkovej výške 132 rokov.

Koncom februára 1950 sa už predsedníctvo strany zhodlo na omnoho radikálnejšom kroku proti ostatným rehoľníkom. Vytvorili plán, podľa ktorého počas jednej noci, za prítomnosti ozbrojených zložiek, vtrhnú do kláštorov a priamo proti nim zasiahnu.

Deportácia rehoľníkov

Začiatok akcie bol určený na presnú polnoc z 13-teho na 14-teho apríla. Ozbrojení príslušníci zložiek sa v tom čase začali násilne dobýjať do kláštorov.

Po vniknutí do kláštorov ich obyvateľov zadržali a premiestňovali do pripravovaných autobusov. Najskôr ich previezli do Šaštína, kde ich podľa toho, ako  veľmi sú nebezpeční pre režim roztriedili do ostatných sústreďovacích kláštorov.

Tie sa nachádzali v Mučeníkoch, Hronskom Beňadiku, Podolínci, Kostolnej a v Báči. Hoci sa tieto miesta nazývali kláštormi, režimom, ktorý v ňom rehoľníci mali, mal bližšie k životu vo väzení.

Popri omšiam, na ktoré ale veľa času vyhradeného nemali, podstupovali aj v politickej prevýchove. S vonkajším svetom komunikovať nemohli a čoskoro na okná pribudli aj mreže.

Celý objekt bol prísne strážený ozbrojenými väzenskými strážcami a chránil ho aj ostnatý drôt. Najprísnejšie podmienky boli v Podolínci, kde sa nachádzal najväčší počet rehoľníkov.

Jednou akciou to neskončilo

Po tom, čo bola Akcia K úspešná, pozornosť sa obrátila proti ženským reholiam. V pláne bolo vykonať Akciu R, ktorej postup sa mal od predchádzajúcej líšiť len v tom, že nemalo ísť o ozbrojenú akciu, ale o dobrovoľný presun rehoľníčok.

Akcia R sa začala 29. augusta, no jej pokojný priebeh narušili občania, ktorí s postupom režimu nesúhlasili. Odohrali sa viaceré priame konfrontácie a strety, a preto sa k slovu dostali aj ozbrojení príslušníci.

Rehoľníčky sústreďovali do 16-tich kláštoroch. Tieto akcie sa dotkli 1 180 rehoľníkov a 1 962 rehoľníčok.

Štát zbohatol

Po obsadení kláštorov bol z nich odvážaný všetok majetok. Štát zhabal vzácne obrazy, rukopisy, nábytok, omšové víno či jedlo. V budovách kláštorov vznikali rôzne administratívne úrady, telovýchovné spolky či detské domovy.

Vďaka tejto akcii štát nadobudol obrovský majetok a dodnes je považovaná za tretiu najväčšiu krádež od roku 1945.

puma, foto: facebook

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In História

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Ľudová tvorivosť nemá hraníc IX.

Slovenská ľudová tvorivosť nespí ani v tomto období a preto vám opäť prinášame tie najlepš…