Deň, kedy Slovensko nahliadlo do vesmíru

Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella

Píše sa 20. február 1999. Ubehlo už 38 rokov od chvíle, kedy mal človek možnosť po prvýkrát letieť do vesmíru. Po takmer štyridsiatich rokoch sa už svojím zástupcom vo vesmíre konečne mohlo pýšiť aj Slovensko.

Stalo sa tak vďaka prvému a doposiaľ jedinému slovenskému kozmonautovi Ivanovi Bellovi, rodákovi z Brezna, ktorý sa stal 385. človekom vo vesmíre.

Práve jeho zásluhou sa Slovensko stalo 21. krajinou, ktorá mala svojho zástupcu v kozme. Od tejto historickej chvíle ubehlo presne 21 rokov.

Život horehronského kozmonauta

Ivan Bella sa narodil 21. mája 1964. Pochádza z Dolnej Lehoty, neďaleko Brezna. Štúdium absolvoval na Vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici, neskôr v štúdiu pokračoval na Vysokej vojenskej leteckej škole SNP v Košiciach.

Po štúdiu pracoval na vojenskej leteckej základni v Malackách. Odtiaľ už mieril do Ruska, kde sa pripravoval na prvý slovenský let do vesmíru.

Let ako splátka dlhu

Cesta Slováka do vesmíru sa mohla uskutočniť vďaka dlhu, ktorý mala v tom čase Ruská federácia voči Slovenskej republike. Keďže ho nebola schopná splácať predstavitelia oboch vlád sa dohodli inak.

Na základe dohovoru, ktorý odsúhlasili, dostalo Rusko možnosť splatiť časť dlhu Slovensku inou cestou. Ponúkli totiž, že pripravia slovenského občana na let do vesmíru a odvezú ho do kozmu. Keďže to bola pre Slovensko jedinečná možnosť, slovenskí predstavitelia s ponukou súhlasili.

Cieľom, v tom čase mladého Slovenska, bolo ukázať svetu, že v strede Európy vznikla nová krajina, ktorá má potenciál, aby do vesmíru vyslala svojho občana. Druhým cieľom bolo realizovanie vedeckého, programu, ktorý vypracovala SAV.

Prípravy a historický let

Prípravy na prvý let slovenského kozmonauta do vesmíru začali 23. marca 1998, kedy Ivan Bella, spolu so svojím náhradníkom, odišiel do Ruska, kde sa mal vo Hviezdnom mestečku pripraviť na 7-dňový let.

Keďže do štartu lode Sojuz TM-29 ostávalo len 11 mesiacov, všetko muselo prebehnúť omnoho rýchlejšie ako v prípade iných kozmonautov.

Po tom čo Ivan Bella absolvoval náročný výcvik a prešiel všetkými fyzickými skúškami, v auguste 1998 sa stal členom rusko‑francúzsko‑slovenskej posádky 27. expedície na orbitálnu stanicu Mir.

Úspechy vedeckého výskumu

20.februára 1999 odštartovala z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane kozmická loď Sojuz TM-29. Na jej palube sa okrem slovenského kozmonauta-  výskumníka nachádzal francúzsky palubný inžinier Jean‑ Pierre Haigneré a veliteľ celého letu Rus Viktor Michajlovič Afanasiev.

Počas siedmych dní Bella realizoval vedecký projekt s názvom Misia Štefánik. Úspešne sa mu podarilo zrealizovať štyri projekty z oblasti medicíny, dva z fyziky a tiež dva z biológie.

Najúspešnejším bol projekt Endotest, ktorý ako prvý na svete predpokladal odbery krvi v zložitých podmienkach bezváhového stavu a tiež v stresových situáciách.

Jeho úspešnosť potvrdil aj samotný riešiteľ projektu Richard Kvetňanský. Celkové náklady na experiment dosiahli výšku 15,6 milióna Sk, ktoré boli tiež uvoľnené v rámci znižovania ruského dlhu.

Návrat kozmickej lode so slovenským občanom na palube sa uskutočnil 28. februára 1999 v module lode Sojuz TM-29 spolu s Genadijom I. Padalkom.

Prvý a jediný slovenský kozmonaut po návrate na Zem zastával viacero dôležitých štátnych funkcií a reprezentoval Slovensko v zahraničí.

puma, foto: SITA