Edvard Beneš: politik, ktorý stál pri zrode aj rozpade štátu

Dňa 19. júna 1946 bol do funkcie prezidenta Československa opäť zvolený jeden z najznámejších českých politikov Edvard Beneš. Práve tento človek stál pri najdôležitejších momentoch českej aj slovenskej histórie.

Edvard Beneš sa narodil 28. mája 1884 v početnej roľníckej rodine v Kožlanech na Rakovnicku. Štúdium zahájil na gymnáziu v Prahe. Neskôr pokračoval na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity.

V roku 1904 začal študovať na univerzite vo Francúzsku a o tri roky neskôr sa presťahoval za štúdiom do Berlína. V roku 1909 zakončil štúdium zložením rigoróznych skúšok v Prahe.

Po štúdiu pôsobil ako učiteľ. Najskôr vyučoval v Prahe na obchodnej akadémii a neskôr sa stal docentom Filozofickej fakulty Karlovej univerzity.

Zahraničný odboj

Do politiky sa začal zapájať po vypuknutí 1. svetovej vojny. V tomto období sa spojil s T. G. Masarykom, ktorý v tom čase organizoval zahraničný odboj vo Švajčiarsku.

Jeho úlohou bolo organizovanie domáceho odboja a zabezpečovanie spojenia medzi Prahou a Švajčiarskom. V roku 1915 odišiel do zahraničia a naďalej spolupracoval s Masarykom a tiež M. R. Štefánikom.

Ich spoločná snaha vyvrcholila vo februári 1916, kedy v Paríži založili Československú národnú radu ako hlavný orgán zahraničného odboja. Edvard Beneš v nej plnil dôležitú úlohu generálneho tajomníka.

Po skončení vojny vďaka svojmu dlhoročnému snaženiu dosiahli vyhlásenie vzniku samostatnej Československej republiky. V septembri 1919 sa vrátil domov a v novovzniknutom štáte bol menovaný za ministra zahraničia a v tejto funkcii pôsobil ďalších 17 rokov.

Zvolenie za prezidenta

Po abdikácii T. G. Masaryka z postu prezidenta bol 18. decembra 1935 zvolený za prezidenta. Funkcie sa vzdal 30. septembra 1938 z dôvodu prijatia Mníchovskej dohody.

V zapätí odišiel do Londýna, kde sa snažil vrcholných predstaviteľov štátu presvedčiť o anulovaní Mníchovskej dohody. Na európskom kontinente úspešný nebol a tak odcestoval do USA.

Ani v Kongrese, kde predniesol svoj prejav však nenašiel podporu. V decembri 1943 teda podpísal spojeneckú zmluvu so ZSSR. Po vojne sa vrátil naspäť domov, aby pokračoval vo funkcii prezidenta republiky. Do funkcie bol znovuzvolený 19. júna 1946.

Benešove dekréty

V rokoch 1940 a 1945 podpísal Beneš 143 dekrétov, ktoré sú známe ako Benešove dekréty. V nich vyhlásil obnovenie hraníc spred Mníchovskej dohody, potrestanie nacistov, odobratie občianstva osobám, ktoré sa v čase okupácie prihlásili k maďarskej a nemeckej národnosti a tiež vysídlenie osôb maďarskej a nemeckej národnosti, ktoré komplikujú vzájomné vzťahy.

Najväčšie komplikácie prišli v roku 1948, kedy mu demokratickí ministri ponúkli svoju demisiu, ktorú Beneš prijal a zostavením vlády poveril Klementa Gottwalda.

Definitívny koniec jeho politickej kariéry prišiel v máji 1948, kedy odmietol podpísať novú Gottwaldovu ústavu. V júni z funkcie prezidenta napokon rezignoval a len o pár mesiacov vo veku 64 rokov zomrel.

puma, foto: internet