Na Slovensku sa podniká horšie ako u väčšiny našich susedov

Ficove vlády sa dlhé roky viezli na vlne Dzurindových reforiem a pre podnikateľov nič systémové neurobili. Dnes sa to prejavuje prepadom vo svetových rebríčkoch konkurencieschopnosti. V Európskej únii patríme podľa Svetovej banky medzi tretinu krajín s najhorším podnikateľským prostredím. Ak to takto bude pokračovať i naďalej, hrozí nám podľa Národnej banky Slovenska, že sa to negatívnej prejaví na životnej úrovni ľudí.

Podnikateľské prostredie na Slovensku stagnuje. Vláda u nás už dlhé roky nerobí prakticky nič preto, aby sa podnikalo lepšie. Tým vystavuje krajinu riziku, že možná kríza v budúcnosti zamáva našou ekonomikou výraznejšie, pretože malé a stredné firmy vedia na ťažké časy zareagovať pružnejšie, lebo sú schopné rýchlejšie prispôsobiť svoju produkciu požiadavkám trhu.

Veľké firmy to zväčša tak ľahko nezvládnu, preto ich bezprostrednou reakciou je prepúšťanie tisícok ľudí. Vláda sa pritom sústredí najmä na veľké zahraničné firmy, menšie domáce podniky zanedbáva.

Hrozba pre rast

„Z pohľadu kľúčových rebríčkov konkurencieschopnosti začalo Slovensko po viacročnej stagnácii strácať svoju pozíciu. V niektorých ukazovateľoch patrí medzi najhoršie krajiny EÚ.

Z dlhodobého hľadiska to môže mať negatívny vplyv na hospodársky vývoj na Slovensku,“ uvádza sa v analytickom komentári Národnej banky Slovenska (NBS).

Vo svetových rebríčkoch sa krajina postupne prepadá, za posledné roky sme sa stali krajinou s najhorším prostredím na podnikanie v strednej Európe. V rámci celej Európskej únie patríme medzi tretinu najhorších.

Ešte v roku 2006 sme podľa hodnotenia Svetovej banky Doing business patrili medzi najreformnejšie krajiny na svete. Na vlne reforiem druhej Dzurindovej vlády sa viezli takmer všetky Ficove vlády.

Kým v roku 2015 nám vo svetovom rebríčku konkurencieschopnosti a kvality podnikateľského prostredia Doing business patrilo 29. miesto, dnes sme na tom až o desať priečok horšie. Z krajín V4 bolo za nami len Maďarsko.

Susedia nám odbiehajú

„Obdobie zásadných zmien podmienok podnikania, v ktorom sa Slovensko zviditeľnilo ako výrazne proreformná krajina, vystriedalo niekoľkoročné obdobie stagnácie v oblasti vývoja kvality podnikateľského prostredia a neskôr aj strata pozície v rámci regiónu V4,“ uvádza sa v analýze NBS.

Prepad v rebríčku podľa NBS neznamená absolútne zhoršenie podmienok pre podnikanie, „v prípade Slovenska ide hlavne o to, že iné krajiny sú aktívnejšie a úspešnejšie v prijímaní reforiem“.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock