NAĎ: Zmenilo sa za tri roky Slovensko?

Občas sa v novinách objaví správa, ktorá otrasie spoločenským životom. Zatrasie nami tak veľmi, že si presne pamätáme, čo sme robili a kde sme boli, keď sme danú strašnú správu počuli. V západnom svete si takto pamätáme 11. september 2001. Na Slovensku si takto pamätáme 21. február 2018. Správa o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej všetkými hlboko otriasla.

Stav našej spoločnosti na jar 2018, keď boli zavraždení, máločo opisuje presnejšie než známe Augustínove slová: „Čím iným sú krajiny bez spravodlivosti, ak nie veľkým lúpežníctvom? Či lúpežnícke bandy nie sú malým kráľovstvom?

Aj lúpežnícka banda sa riadi rozkazom svojho vodcu a podľa schváleného dohovoru sa delí o korisť.“ Po troch rokoch stojí za to položiť si otázku, čo sa zmenilo. Nakoľko sa nám podarilo priblížiť ku snu o spravodlivejšom Slovensku, ktorý oni dvaja snívali?

Zmenilo sa veľa. Lúpežnícka žúrka sa skončila, zlodejská banda je v rozklade, vodcovia sa viac nesprávajú ako nedotknuteľní králi a namiesto koristi sa delia termíny pojednávaní. Smrť Jána a Martiny bola hlavným impulzom pre výsledok volieb a vznik vlády, ktorá rozviazala ruky polície a súdov.

Policajti netaja radosť z možnosti robiť si svoju prácu, viď mená akcií: Božie mlyny, Očistec, Mýtnik… V roku 2018 by nikomu ani len nenapadlo, že do väzby môžu byť vzaté také mená ako Kočner, Jankovská či Haščák.

Schválená je rozsiahla reforma súdnictva a na kľúčových miestach generálneho a špeciálneho prokurátora sedia po rokoch morálne pevní, schopní a odhodlaní ľudia.

K spravodlivosti sme teda bližšie. Ale pre naplnenie sna Jána a Martiny o lepšom Slovensku ešte zostáva veľmi veľa práce. Pri tomto treťom výročí ich smrti im kývame do neba. A na ich sne, na našom spoločnom sne, makáme ďalej.

Jaroslav Naď, minister obrany