Domov Kultúra Po zábavách nastal 40- dňový pôst. Čo by ste si počas neho mali odoprieť?

Po zábavách nastal 40- dňový pôst. Čo by ste si počas neho mali odoprieť?

0
0

Fašiangové obdobie ukončila Popolcová streda, ktorou sa začal veľký pôst, ktorý bude trvať 40 dní a ukončí ho až Veľká noc. Viete, čomu by ste sa mali počas tohto obdobia vyhýbať podľa našich predkov?

Štyritsaťdňový pôst je formou pokánia v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. Jeho cieľom je očista ducha a tela. Na to je však potrebné, aby človek dodržiaval prísne pravidlá.

Pôst sa začína Popolcovou stredou, ktorá je spravidla sedem týždňov pred Veľkou nocou. Je zároveň prvým dňom pôstu, ktorý ukončí až Biela sobota. Ide o kresťanský sviatok. My sme sa však pozreli na ľudové zvyky, ktoré ľudia dodržiavali v tomto období.

Popolcová streda

Popolcová streda alebo aj „škaredá streda“ začína ľudovým zvykom, ktorý poznáme ako „pochovávanie basy“. Ide o symbolický obrad, ktorý sa dnes dodržiava hlavne na dedinách.

Tradičné pochovávanie basy.

Ide o humorný pohreb, ktorým na 40-dňový odpočinok dedinčania vyprevadia basu, ktorá má 40 dní odpočívať. Práve to má zaručiť, že sa nebudú konať žiadne zábavy a veselice.

Názov Popolcová streda súvisí s omšou, na ktorej kňaz robí popolom znak kríža na čele. Veriaci má pri tom oľutovať všetky hriechy, ktoré spáchal a tak sa očistiť pred týmto obdobím.

Popolcová streda v kalendári

Dátum Popolcovej stredy nájdete len v máloktorom kalendári. Každý rok pripadá na iný dátum. Vypočítať, na ktorý deň pripadá, je jednoduché. Je 40. dňom pred Veľkou nocou. Do nich sa však nezapočítavajú nedele, a preto je tento deň prakticky 47. deň pred Veľkonočnou nedeľou.

Nejde o hladovku

Viacerí by si mohli myslieť, že slovo postiť sa je vlastne nejesť a dodržiavať prísnu hladovku. Nie je to však tak. Človek by sa síce mal vyhýbať určitým potravinám, najmä mäsu, ale ani zďaleka nejde o to, aby bol 40 dní hladný a nestravoval sa vôbec.

Človek by sa počas tohto obdobia mal vyhýbať mäsitým výrobkom a potravinám, ktoré pochádzali zo zvierat. To sa teda týkalo aj vajec a mliečnych výrobkov.

Toto by ste si mali na 40 dní odpustiť…

Pôst u našich predkov

V minulosti boli na seba ľudia prísnejší. Bolo to najmä kvôli poverám. Tradovalo sa, že ten, kto bude počas pôstu jesť mäso, bude mať chorý dobytok. Práve vďaka tomu verili, že dodržiavanie pôstu im prinesie lepší život.

Ľudia počas tohto obdobia vôbec nepoužívali riad, v ktorom sa predtým varilo mastné jedlo. Takýto riad vynášali na pôjd a počas pôstu používali najmä hlinené hrnce.

Kovové lyžice zas zamieňali za drevené. Najčastejším pokrmom, ktorý sa v čase pôstu konzumoval, boli rezance, alebo šúľance. Naši starí rodičia totiž verili, že to zabezpečí dobrú úrodu na poli. Šošovica a jedlá z nej mali zas symbolizovať hojnosť peňazí.

Nestačí len nejesť

Ak si myslíte, že tým, že na 40 dní z jedálnička vylúčite mäso, budete mať skvelý život a zabezpečíte si očistu tela, ste na omyle. Cieľom totiž je odoprieť si všetko to, čo nám bráni v zdravom životnom štýle.

Zahŕňa to teda aj obmedzenie alkoholu, či cigariet. Konať sa pochopiteľne nemohli žiadne zábavy, oslavy a dokonca ani svadby. Nosilo sa prevažne čierne oblečenie, ktoré symbolizovalo smútok. V pôste sa dokonca patrilo zriecť aj pohlavného života.

Prípravy na sviatky jari

Koniec pôstneho obdobia sprevádzalo veľké upratovanie domov, dvorov, varenie a pečenie dobrôt, ktoré nesmeli počas Veľkej noci chýbať na stole. Najmä posledný týždeň pred príchodom Veľkej noci bol príznačný a nasvedčoval tomu, že sviatky jari už klopú na dvere.

Smrtná nedeľa ako koniec zimy

Posledná nedeľa pred Veľkonočnou nedeľou dostala pomenovanie smrtná. Názov pochádza zo zvyku, ktorý sa v tento deň dodržiaval. Mladé dievčatá z dediny sa stretli a spoločne niesli figurínu oblečenú v ženských šatách, ktorú volali Morena.

Tá symbolizovala zimu. Jej spálením a hodením do potoka dievčatá verili, že urýchlia odchod zimy a príchod jari. Po jej hodení do vody sa spievajúce dievčatá spoločne pobrali domov.

Keďže sa však tento zvyk praktizoval v ešte stále pôstnom období, spievali sa výhradne pôstne, prípadne nábožné piesne. Práve smrtná nedeľa odštartovala posledný týždeň pred Veľkou nocou, ktorý dostal pomenovanie Veľký týždeň.

Zdravý zelený štvrtok

Na Zelený štvrtok na dedinách utíchli zvony, ktoré boli až do Veľkonočnej nedele nahradené rapkáčmi. Tie mali odohnať zlé sily pred blížiacimi sa sviatkami.

Pomenovanie zelený dostal kvôli strave, ktorú ľudia v tento deň jedávali. Jedálny lístok tvorili najmä zelené, zdravé a pôstne jedlá. Išlo najmä o špenát, hrach alebo bôb.

Dôležitým úkonom bolo aj umývanie. Ľudia totiž verili, že v práve tento deň má voda magický účinok a pomôže im vyliečiť všetky choroby.

Posledný deň pôstu

S Veľkým piatkom vrcholí 40-dňové pôstne obdobie. Ide o najväčší sviatok, počas ktorého bol pôst najprísnejší. Spravidla sa jedol iba čistý chlieb s vodou. Mladé dievčatá si počas tohto dňa strihali vlasy, pretože verili, že vlasy budú potom počas roka rýchlo rásť.

Po tomto dni už nasledovala Biela sobota, ktorá znamenala vzkriesenie. Po 40 dňoch na stole nesmeli chýbať vajíčka, ktoré symbolizovali nový život a plodnosť.

Po omši na rad prišlo konečne aj mäso, klobásy, huspenina a iné dobroty, ktoré boli dovtedy zakázané.

puma, foto: SITA, shutterstock

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Kultúra

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

VIDEO: Chorvátski hasiči sa zachovali ako skutoční profesionáli

Toto video obletelo už snáď celý svet. Zachytáva skupinu chorvátskych hasičov pri sledovan…