Politici rozbiehajú populistické dôchodkové preteky

Vek odchodu do dôchodku závisí u nás od strednej dĺžky života. Každým rokom sa zvyšuje o dva mesiace. Takýmto tempom sa môžeme na hranicu 67 rokov prepracovať približne v roku 2050, väčšina vyspelých štátov sa tam dostane oveľa skôr, niektoré z nich aj o 20 rokov. Neexistuje zmysluplný dôvod, prečo by sme sa vyššieho veku odchodu do penzie mali obávať.

Zodpovednosť viacerých politikov, nielen vládnej koalície, ale aj opozície za budúce generácie končí pri opatreniach, ktoré sú síce pre krajinu z dlhodobého hľadiska potrebné, no oberajú ich o politické body.

Takým je napríklad návrh určiť pevný vek odchodu do dôchodku. Od minulého roka má Slovensko systém, kde je vek odchodu do dôchodku naviazaný na vývoj strednej dĺžky života.

Ide o ukazovateľ, ktorý vyjadruje počet rokov, ktorý človek pravdepodobne prežije, za podmienky, že sa nezmenia úmrtnostné tabuľky.

Riešením je lepšie zdravotníctvo

„Zastropovanie veku odchodu do dôchodku je veľká a legitímna téma. Som pripravený baviť sa o nej aj s opozíciou,“ povedal nedávno premiér Robert Fico, ktorý koncom minulého roka hasil pokles preferencií vládneho Smeru populistickými vyhláseniami na tému odchodu do dôchodku:

„Predstava, že ľudia na Slovensku budú pracovať do sedemdesiatky, ak si uvedomíme, za akých podmienok pracovali v minulosti, je pre mňa neakceptovateľná.“

Premiéra z populizmu usvedčuje analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa súčasného vývoja dožitia a nastavených pravidiel bude u nás vek odchodu do dôchodku 65 rokov až o 20 rokov.

„Pri aktuálnych demografických predpokladoch vývoja strednej dĺžky života by dôchodkový vek dosiahol hranicu 65 rokov po roku 2038,“ uvádza sa v analýze rozpočtovej rady.

V súčasnosti sa muži na Slovensku dožívajú na penzii v priemere takmer 17 rokov a ženy dokonca ešte o 6 rokov viac. Muži u nás žijú na dôchodku o rok menej ako je priemer vyše tridsiatky najvyspelejších krajín sveta združených v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), kam patrí aj Slovensko.

Na dôchodku sú dlhšie, hoci naň odchádzajú zhruba o tri roky neskôr. Problém je teda niekde inde, nie v ohraničení veku odchodu do penzie.

„Ak má byť  dôvodom Ficovho limitu fakt, s ktorým na piatkovom proteste argumentovali odborári – teda, že si penziu neužijú v zdraví – tak riešením nie je konzervácia dôchodkového veku.

Správnym, aj keď oveľa komplikovanejším riešením, je zdokonaliť zdravotnú starostlivosť,“ uvádza sa v analýze týždenníka Trend. Na to sa Fico počas svojej, viac ako desaťročnej, vlády neodhodlal.

Rovnako sa problém dá riešiť aj kvalitnejším systémom vzdelávania, ktorý pripraví ľudí tak, že si budú môcť zarobiť viac a budú menej odkázaní na štát. Štátu tak zostane viac peňazí na to, aby sa lepšie postaral o chudobnejších ľudí.

Hra s ohňom

Nezodpovednými a ničím nepodloženými vyhláseniami tak premiér rozbieha nebezpečnú politickú hru. Na jednej strane je síce ešte ďaleko, kým sa s vekom odchodu do penzie dostaneme na 65 rokov, no už sa objavujú konkurenti ako napríklad šéf parlamentu a SNS Andrej Danko.

Ten presadzuje zastropovanie na úrovni 64 rokov. Sem sa dopracujeme zhruba za 12 rokov. Z kuloárov niektorých opozičných strán prichádzajú hlasy, že pre obavu zo strachu politických sú ochotné takéto návrhy podporiť.

Ak by poslanci za takýto návrh zahlasovali, o 12 rokov by sme stáli pred dilemou – buď ohrozíme udržateľnosť verejných financií, a významne zvýšime riziko bankrotu štátu, alebo zvýšime odvody zamestnancom či znížime penzie dôchodcom.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock