Rastieme stále rýchlo. Otázne je dokedy

V dobrých časoch sa rozumné vlády a ekonomiky zvyčajne pripravujú na horšie obdobie, ktoré prichádza zhruba každých osem až desať rokov. U nás sa však nič také nedeje.

Slovenská ekonomika prežíva najlepšie časy v histórii. Potvrdzujú to aj najnovšie údaje zo Štatistického úradu SR. Hrubý domáci produkt (HDP), teda celková produkcia tovarov a služieb v ekonomike, stúpol v druhom štvrťroku v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka až o 3,9 percenta.

Znovu sme sa zaradili medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky nielen v eurozóne, ale aj v celej Európskej únii. Úmerne s rastom ekonomiky pribúda aj počet ľudí, ktorí majú prácu. V druhom štvrťroku u nás pracovalo 2,42 milióna ľudí, čo je medziročne o vyše dve percentá viac.

Za Maďarmi aj Poliakmi

„Slovensko zaznamenalo najrýchlejší ekonomický rast od konca roku 2015,“ komentuje predbežné čísla štatistikov ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, ktorý zároveň pripomína, že rastieme takmer dvojnásobnej rýchlejšie ako v priemere celá Európska únia, ktorá si v druhom kvartáli podľa Eurostatu, štatistického úradu EÚ, polepšila o 2,1 percenta.

Ak to rozmeníme na drobné, znamená to, že v porovnaní s väčšinou ostatných členských krajín únie sme na tom lepšie. Rýchlejšie ako my rástla v eurozóne len Litva, v celej únii sa k nej pridali aj Maďari a Poliaci, ktorí boli tiež lepší ako my.

Treba však dodať, že ide o nekomplenté dáta, lebo viaceré krajiny ešte do Eurostatu čísla nedodali. Sú medzi nimi aj štáty ako Estónsko, Luxembursko či Írsko, pri ktorých je pravdepodobné, že budú na tom lepšie ak my.

Najmä také Írsko, ktoré rastie v posledných mesiacoch závratným tempom. V prvom štvrťroku 2018 dosiahlo ekonomických rast rovných desať percent. Vlani v treťom štvrťroku to bolo dokonca až 13 percent.

Našej ekonomike sa darí najmä kvôli exportu a výrazne jej pomáha aj to, že ľudia kupujú stále viac. „Doterajšie údaje signalizujú najmä dobrý vývoj exportu.

Napriek náznakom ochladenia eurozóny dosiahol slovenský export dobré výsledky, a to najmä pričinením nových modelov autoproducentov.

Autoexportéri napĺňajú predpoklady prognózy o nábehu novej produkcie v dôsledku rozšírenia existujúcich kapacít,“ vysvetľuje analytik Národnej banky Slovenska Alexander Karšay dôvody, prečo je práve export jedným z ťahúňov slovenskej ekonomiky.

Súhlasí s ním aj Koršňák, podľa ktorého síce trh s novými autami v Európe už zďaleka nerastie tak ako v rokoch 2015 a 2016, no „slovenské automobilky tento rok prišli s viacerými novými alebo modernizovanými modelmi, po ktorých je zvyčajne aj vyšší dopyt“.

S exportom aj dopyt

Spolu s exportom „podkuroval“ ekonomike aj domáci dopyt. Ľudia zvyšujú svoje nákupy, keďže vyšší ekonomický rast zabezpečuje zamestnancom vyššie platy a mnohým nezamestnaným novú prácu, teda zväčša vyšší príjem ako na podpore či sociálnych dávkach.

Pre vyššie dane rýchlejšie rastú aj penzie. Domáci dopyt je výrazným zdrojom rastu, otázne je ako dlho mu to vydrží. Objavujú sa už prvé známky spomalenia, a to najmä v krajinách našich najväčších obchodných partnerov ako je Nemecko, Francúzsko či Česko.

„Podstatná časť ekonomiky mimo automobilového sektora naráža postupne na svoj cyklický vrchol, podobne ako väčšina európskych ekonomík. Dynamika rastu sa tu spomaľuje.

Vďaka automobilovému priemyslu by slovenská ekonomika ako celok mala vrchol ekonomického rastu dosiahnuť o niečo neskôr ako väčšina európskych krajín, pravdepodobne až v polovici budúceho roka,“ predpovedá obdobie spomalenia na Slovensku Koršňák.

Pozor na riziká

To, že dobré časy sa pomaly chýlia ku koncu, a nie je to nič neštandardné, naznačujú aj ďalšie ukazovatele. Pomalšie rastú maloobchodné tržby a klesá indikátor ekonomického sentimentu, o ktorom sa hovorí, že je predstihovým ukazovateľom HDP.

Dá sa teda očakávať, že v dohľadnej dobe – o rok, možno dva už rast ekonomiky nebude taký veľký ako dnes, nedá sa vylúčiť aj mierny pokles. V praxi to znamená zastavenie rastu platov či zamestnanosti, v tom horšom prípade môžu dokonca môžu ľudia o prácu aj prísť.

To je dôvod, prečo začínanú byť v nákupoch trochu opatrnejší. Čo sú riziká, ktoré nás môžu v blízkej budúcnosti ovplyvniť? Sú to najmä turbulencie v zahraničí.

Nik ešte nevie ako dopadne turecká finančná kríza a či sa jej nákaza neprenesie aj do iných častí sveta. Rovnako je rizikom aj rastúci globálny protekcionizmus, teda clá na dovoz zo zahraničia, ktorými sa vyhráža najmä USA a konkurenti mu sekundujú.

To môže mať vážny dosah na medzinárodnú ekonomiku, teda aj na Slovensko. Rizikom, ktoré sa nás môže negatívne dotknúť je aj stále hroziaca možnosť tvrdého Brexitu, teda prakticky nekontrolovateľného procesu vystúpenia Veľkej Británie z únie.

Domáce míny

Riziká máme aj doma. „Model založený na relatívne lacnej a dostupnej pracovnej sile sa napĺňa. Nedostatok vhodnej pracovnej sily môže postupne začať odrádzať časť podnikov od ďalších investícií a znižovať dlhodobý rastový potenciál krajiny,“ myslí si Koršňák.

V tejto súvislosti je podľa neho dôležitá najmä kvalita ľudského kapitálu (školstvo a veda), ale i podnikateľského prostredia, „teda oblastí, v ktorých Slovensko dlhodobo zaostáva“.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock