Vynález, ktorý spôsobil revolúciu

30. september 1452 je považovaný za deň, ktorý úplne zmenil smerovanie sveta. Svetlo sveta uzrel vynález zvaný kníhtlač, ktorý nielenže umožnil ľuďom rýchlejší prístup k informáciám, ale tiež dopomohol k šíreniu myšlienok.

Dnes popri moderných technológiách akými sú internet a sociálne siete zabúdame na vôňu klasických tlačených kníh a novín. Práve tento vynález, ktorý my dnes považujeme za zastaraný, zásadne ovplyvnil svet. Spôsobil totiž obrovskú revolúciu v prenose informácií.

Prvá bola Biblia

Ak by ste žili v minulosti a chceli by ste si niečo prečítať, najskôr to musel niekto napísať ručne. Keďže išlo o veľmi zdĺhavý a pracný spôsob písania kníh, knihy boli drahé a veľmi ťažko dostupné.

Najdrahší zo všetkého bol materiál. Používali sa opracované kože zvané pergamen. Na jediný prepis Biblie boli potrebné až tri stovky ovčích koží. Z pochopiteľných príčin sa teda ľudia k písaným informáciám nedostali.

V tej dobe existovalo veľké množstvo negramotných ľudí. Všetko sa však zmenilo v polovici 15. storočia. Práve kníhtlač, ktorej počiatky sa datujú do roku 1452, zmenila spôsob komunikácie, umožnila rýchly prenos myšlienok a prístup k novým informáciám.

Za zrodom kníhtlače stojí nemecký zlatník Johaann Gutenberg. Táto informácia je ale spochybňovaná, keďže kníhtlač poznali ľudia už aj v starovekej Číne.

Gutenberg však pochopil, že keď bude slová skladať zo samostatných kovových písmen, tlač sa vo veľkej miere zjednoduší. Svoj život zasvätil výrobe tlačiarenského stroja, ktorý dokončil približne v roku 1440.

Prvou knihou vydanou v niekoľkých zväzkoch a viacnásobných výtlačkoch bola Biblia. Gutenbergove výtlačky Biblie okamžite získali popularitu. Všetkých dvesto výtlačkov sa predalo ešte skôr, než ich stihli vytlačiť.

Aj vďaka novému vynálezu sa z negramotnej generácie stala vzdelanejšia skupina ľudí. Slávy sa však Gutenberg počas svojho života nedočkal. Zomrel zabudnutý a chudobný.

Princíp Gutenbergovej kníhtlače

Technika, ktorú Gutenberg vymyslel, bola prelomovou. Do dreveného rámu začal ukladať kovové písmená. Tie následne zalial olovom zmiešaným s olejom a vložil ich do lisu.

Olovo po vychladnutí vytvorilo obrátené písmená, ktoré Gutenberg zostavoval do tlačiarenských foriem, natieral tlačiarenskou čiernou farbou a vyrábal celé strany knihy.

Zo začiatku sa tlačilo na pergamen. Neskôr ale Gutenberg prišiel na spôsob, ktorým bolo možné potláčať papier z oboch strán.

Reformácia vďaka kníhtlači

O 65 rokov neskôr od vynálezu kníhtlače sa začali šíriť proreformné myšlienky smerované na cirkev. V tomto období vytvoril Martin Luther svojich 95 téz.

Jeho kázne boli obmedzené len na malé množstvo ľudí, ktorí sa ich priamo mohli zúčastniť. Práve vďaka kníhtlači si však jeho myšlienky na papieri mohli prečítať tisícky ďalších ľudí.

Takto sa reformácia začala šíriť a stal sa z nej masový myšlienkový prúd, ktorý mal prívržencov vo viacerých krajinách.

Kníhtlač na území Slovenska

Býva zvykom, že vynálezy, ktoré sa inde vo svete už naplno etablovali, dorazia na územie Slovenska o čosi neskôr. V prípade kníhtlače tomu ale tak nebolo.

Polygrafia má na Slovensku bohatú tradíciu. Už v roku 1477 mali v Uhorsku existovať viaceré tlačiarne, ktoré ale ešte nemali kráľovské povolenie. Fungovali skôr na kočovnom princípe.

Stále tlačiarne začali vznikať až v 2. polovici 16. storočia a k ich celkovému rozšíreniu prišlo v priebehu 17. a 18. storočia.

puma, foto: internet