Zmluva, ktorá dala Európskej únii právny základ

7. februára 1992 podpísali predstavitelia 12 krajín v Maastrichte zmluvu, o ktorej sa hovorí ako o zakladajúcom dokumente Európskej únie. Maastrichtská zmluva, alebo aj Zmluva o Európskej únii, nadobudla platnosť 1. novembra 1993 a vytvorila podmienky pre užší zväzok národov Európy.

Holandský Maastricht sa 7. februára 1992 stal najsledovanejším európskym mestom. Práve tu sa stretli ministri zahraničných vecí a ministri hospodárstva všetkých 12-tich krajín vtedajšieho Európskeho spoločenstva, aby spoločne podpísali nový dokument, ktorý presne definuje, ako bude vyzerať novovybudovaná organizácia.

Následne museli parlamenty jednotlivých krajín zmluvu ratifikovať. V niektorých krajinách bolo vyhlásené referendum ohľadom jej prijatia. Občania Dánska zmluvu v prvom referende odmietli a námietky mal aj nemecký ústavný súd.

Napokon však všetko dobre dopadlo a zmluva mohla k 1. novembru nasledujúceho roka nadobudnúť platnosť.

Ciele a piliere Maastrichtskej zmluvy

Keďže Maastrichtská zmluva vytvorila základ pre vznik organizácie, ktorá mala zastrešovať štáty Európy, bolo potrebné stanoviť ciele, ktoré pozostávali z troch základných pilierov.

Tie sa týkali jednotlivých oblastí. Prvý pilier, ktorý nesie názov Európske spoločenstvá, mal za cieľ upraviť pracovné a rozhodovacie postupy troch pôvodných organizácií EÚ.

Medzi ne zaraďujeme Európske hospodárske spoločenstvo, Európske spoločenstvo uhlia a ocele a tiež Euratom. Druhý pilier zahŕňa spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Tu sa predpokladalo, že hlavným cieľom Európskej únie bude chrániť spoločné hodnoty, základné záujmy a nezávislosť EÚ, posilniť bezpečnosť EÚ a jej členských krajín, ale tiež zachovať mier a medzinárodnú bezpečnosť v súlade s OSN.

Medzi ďalšie ciele v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky patrili podpora medzinárodnej spolupráce ale tiež rozvoj demokracie, princípov právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd.

Pod tretím pilierom zahŕňala Maastrichtská zmluva oblasť spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Hlavným cieľom bolo zabezpečiť verejnosti vysokú úroveň bezpečnosti.

Keďže nešlo o jednoduchú úlohu, bolo nutné stanoviť hlavné kroky, aby bola spoločná bezpečnosť členských štátov zaručená.

Medzi ne patrili kontrolné mechanizmy pre vonkajšie hranice EÚ, boj proti terorizmu, organizovanému zločinu, obchodu s drogami a tiež medzinárodným podvodom.

Zmluva tiež hovorila o vytvorení Európskeho policajného úradu, kontrole nelegálneho prisťahovalectva a vypracovaní spoločnej azylovej politiky.

EÚ ako zodpovedná organizácia

Medzi ďalšie dôležité témy, ktorými sa zmluva zaoberala bolo vytvorenie Hospodárskej a menovej únie. V rámci nej mali krajiny EÚ nielen koordinovať svoju hospodársku politiku, ale aj dodržiavať istú disciplínu v oblasti rozpočtu a financií.

Dôležitým bodom Maastrichtskej zmluvy bola časť, ktorá sa venovala spoločnej mene. Euro malo byť prijímané v troch etapách postupne od 1. januára 1990 až do 1. januára 1999.

Nadobudnutím platnosti Maastrichtskej zmluvy na seba EÚ prevzala zodpovednosť vo viacerých oblastiach. Patrí sem ochrana spotrebiteľa, vzdelávanie a odborná príprava, kultúra, podpora zamestnanosti, problematika mládeže, zlepšenie životných a pracovných podmienok, zabezpečenie sociálnej ochrany, integrácia osôb vylúčených z trhu práce a mnohé ďalšie.

Za plnenie zodpovedností a tiež dohľad nad ich plnením mali byť zodpovedné orgány EÚ. Tým najvyšším sa stal Európsky parlament, ktorý plnil úlohy zákonodarného zboru.

V nasledujúcich rokoch boli prijaté revízie Maastrichtskej zmluvy. Konkrétne išlo o revízie v podobe Amsterdamskej zmluvy či zmluvy z Nice.

Najväčšie zmeny však zaviedla Lisabonská zmluva v roku 2009, ktorá zrušila tri piliere pôvodnej zmluvy a zjednodušila celkovú štruktúru EÚ.

puma, foto: internet