Čo bolo, bolo… alebo krátko o ekonomike Slovenska počas druhej svetovej vojny….

Bratislavská "Dynamitka", ktorú prevzal nemecký koncern I G Farben.

V tomto týždni si pripomíname výročie skončenia druhej svetovej vojny v Európe. Slovensko v tom období, ako satelitný štát, bolo v sfére vplyvu nemeckej Tretej ríše.

Slovenská republika vznikla 14. marca 1939. Na základe ochranných a hospodárskych zmluv na Slovensko prenikal najmä nemecký kapitál. Okrem toho, z Nemecka boli k nám dovážané suroviny, stroje a zariadenia, čo pomáhalo rozvoju hospodárstva v krajine.

Slovenská ekonomika bola výkonná už aj predtým, napríklad aj preto, že pred začatím vojny sem bolo premiestnených viacero výrobných podnikov z českého územia (z dôvodu strachu z expandujúceho nacistického Nemecka).

Rozvoju značne napomáhala pokojná situácia vojnou nezasiahnutého územia a existencia vlastnej meny, Slovenskej národnej banky (SNB) a ekonomických orgánov štátu – ako Komitét hospodárskych ministrov, či Najvyšší úrad pre zásobovanie.

Slovensko si napriek vplyvu Nemecka udržalo relatívnu autonómiu v ekonomickej oblasti, viedlo dvojakú evidenciu výroby (pre seba a pre Nemcov) a aj vďaka tomu mohli napríklad národohospodári podporiť Slovenské národné povstanie v roku 1944.

Odvrátenou stranou hospodárskeho „úspechu“ nezmazateľne ostávajú arizácie (habanie) židovských majetkov, poplatky za deportovaných židovských občanov, zásobovanie Nemecka výrobkami a surovinami najmä pre vojenský sektor.

Dokonca aj slovenských robotníkov na prácach v Nemecku platil slovenský štát. Tak isto, napríklad aj poplatky za deti nemeckých vojakov, ktoré sa vtedy u nás rekreovali.

Osobitne zlý dopad na celkový hospodársky výsledok po vojne mal clearingový obchod Slovenska a Nemecka, v rámci ktorého Slovensko za tovary platilo, naopak Nemecko Slovensku nie.

To iba platby účtovalo cez zložitý systém účtov a podúčtov, čo na sklonku vojny pre nás znamenalo mínus vo výške cca 8 mld. vtedajších korún. Jednotlivé ministerstvá mali svojich nemeckých poradcov – „beráterov“.

Na negatívnej bilancii sa podpísalo aj umelé nadhodnotenie kurzu marky voči korune, čím nemecká strana získavala pri obchode ďalšie zdroje. Horšie bol na tom susedný Protektorát Čechy a Morava, ktorý bol nacistami priamo vojensky obsadený, priamo riadený a hospodársky priamo drancovaný.

Tam platila oficiálne a celoplošne okrem koruny aj ríšška marka. Len vo finančnom vyčíslení tam takto vznikla takmer 20-násobná škoda.

Hospodárstvo Slovenska na sklonku vojny negatívne zasiahol prechod frontu cez naše územie, bombardovanie i nemecké rabovanie počas okupácie po potlačení SNP. Celkové škody druhej svetovej vojny na životoch, ľudských právach a majetkoch sa vyčísliť nedajú.

Marcel Pecník, historik, foto: internet