Cudzie slová, ktoré by si zaslúžili slovenský ekvivalent

Slovenčina je plná slov, najmä tých slangových a nárečových, ktoré cudzincovi preložíte len veľmi ťažko. Aj iné jazyky však majú slová, ktoré slovenským ekvivalentom nenahradíte, ale rozhodne by si ho zaslúžili.

Japonci majú slovo na všetko

Veľa pekných a praktických, no nepreložiteľných slov majú Japonci. Tí sa snažia pomenovať skutočne všetko. Veľmi zaujímavým je slovíčko kyoikumama. Tento výraz označuje matku, ktorá sa zo všetkých síl snaží svoje dieťa dotlačiť k akademickému úspechu.

Veľmi pekným slovom je slovo komorebi. Tým Japonci pomenovali jav, kedy lúče slnka prenikajú cez listy stromov. Ak chcete v Japonsku polichotiť dievčaťu, určite jej nepovedzte baku‑shan. Ide totiž o dievča, ktoré je krásne len odzadu.

Stalo sa vám niekedy, že ste boli u kaderníčky a zdalo sa vám, že pred tým ste vyzerali omnoho lepšie? Japoncom sa to zrejme stáva dosť často, keďže na to vymysleli slovo. Age‑ otori je pocit, kedy sa u kaderníčky pozriete do zrkadla a vyzeráte oveľa horšie, ako keď ste tam prišli.

Praktickí Taliani

Aj v taliančine nájdete množstvo slov, ktoré pomenovávajú časté javy, no v slovenčine k nim ekvivalent nenájdete. Taliani sú však praktickí a dokázali ich pomenovať jednoslovným výrazom.

Príkladom je napríklad slovo culaccino. Ide o stopu, ktorá ostane na stole po tom, ako z neho zdvihnete mokrý, alebo studený pohár. V slovenčine by sa tiež hodil ekvivalent k slovu abbiocco.

Ide o veľmi častý jav, ktorý čaká každého, kto sa dobre naje. Potom prichádza únava, ktorú práve týmto slovom Taliani pomenovali. Pomenovali tiež to, čo prichádza po tom. Použili na to slovíčko meriggiare, ktoré označuje poludňajší odpočinok v tieni.

Taliani majú tiež výraz pre výrobok s príliš nízkou kvalitou. Ide o slovo ciofeca, ktoré by sa do slovenčiny mohlo doslovne preložiť ako šmejd. Taliani však  týmto slovom označujú prevažne jedlo.

Posledným talianskym slovíčkom, ktoré si zaslúži pozornosť je aj gattara. Takto hovoria prevažne staršej žene, ktorá svoj čas trávi tým, že sa stará o zatúlané a hladné mačky.

Nepreložiteľné španielske slová

Španieli tiež používajú slová, ktoré by ste v prekladovom slovníku hľadali márne. Dajú sa však vysvetliť celou vetou. Na ich pomenovanie však nemrhajú slovami a pomenovali ich jednoduchšie.

Veľmi populárnym je slovo sobremesa. Ide o čas po jedle s priateľmi, ktorý s nimi ešte strávite za jedným stolom, aby ste sa porozprávali. Naopak neobľúbeným slovom je madrugar. Ide totiž o nepríjemnú situáciu, kedy je človek nútený vstávať skoro za úsvitu.

Príjemnejšou činnosťou je merendar. Takto sa rozhodli pomenovať činnosť, kedy ide človek poobede niekde von na kávu. U nich sa to však nevzťahuje len na kávu, ale aj na nejaký zákusok prípadne poobedňajšiu maškrtu.

Rozmýšľali ste už niekedy nad tým, ako povedať priestoru na tvári nad nosom medzi obočím. Španieli áno. Tí na to našli veľmi pekné slovíčko entrecejo.

Preklad by sa ujal

Aj iné jazyky sú plné slov, nad ktorých prekladom by sme mali rozmýšľať. Veď dá sa v slovenčine jednoslovne povedať maslo, syrokrém, nátierka a všetko to, čo sa dá natrieť na chlieb? V nórčine áno. Tí pre to používajú slovo palegg.

Nóri majú aj ďalšie slovo, ktoré by sa na Slovensku ujalo. Slovom utepils totiž označujú činnosť, kedy vonka svieti slnko a človek len tak sedí a popíja pivo.

Preklad by si žiadalo aj havajské slovo pana po’o. Označuje totiž situáciu, kedy sa človek snaží premýšľať, prípadne na niečo spomenúť a pri tom sa škrabká na hlave.

So škrabkaním na hlave súvisí aj slovo, ktoré sa používa v brazílskej portugalčine. Toto je však o čosi romantickejšie. Slovom cafuné totiž vyjadrujú nežné prechádzanie prstami pomedzi niečie vlasy.

Ďalšie slovo by ste si tiež mali zapamätať. Určite sa vám totiž stalo, že ste sa na večierku stretli s osobou, na ktorej meno si neviete spomenúť a vy ju máte predstaviť vaším známym. Škóti pre túto nepríjemnú situáciu používajú slovo tartle.

Nepríjemnú situáciu vyjadruje aj slovo mamihlapinatapai. Toto krkolomné slovíčko vymyslel kmeň Yagan, ktorý žije na súostroví Tierra del Fuego v Južnej Amerike.

Ide o pohľad medzi dvomi zamilovanými osobami, z ktorých obaja túžia, aby jeden inicioval niečo, po čom túžia obaja, ale žiadny z nich nechce začať.

Čo by to bola za lekcia cudzích úsmevných slov, keby medzi nimi chýbala ruština. V nej je zaujímavé napríklad slovo pošemuška. Ide o osobu, ktorá má otázku na každú odpoveď a príliš veľa sa pýta.

Opomenúť sa nedajú ani dve slová. Z ich významu je jasné, v ktorom jazyku sa používajú. Jedným z nich je tokka, čo označuje jav, kedy v saune prilejete na rozohriate kamene vodu.

Druhým je löyly. My ho zrejme nikdy potrebovať nebudeme, pretože pomenováva veľké stádo sobov. Áno, správne ste si tipli. Obe slová pochádzajú z Fínska.

puma, foto: shutterstock, printscreen