Zaujímavosti Najkrajšie sviatky roka sú tu. Pripomeňme si ich skutočný význam! Publikované 20. decembra 2017 0 0 Opäť sú tu. Najkrajšie sviatky roka, ako sa o nich hovorí, nám opäť búchajú na dvere. Mnohým sa dnes spájajú s nákupnou horúčkou a stresom, ale to by rozhodne nemalo byť to prvé, čo vám napadne, keď sa povie slovo „Vianoce“. Pripomeňte si s nami, o čom v skutočnosti tieto sviatky sú. Vianoce sú kresťanským sviatkom, ktorým si pripomíname narodenie Ježiša Krista, Božieho syna. Napriek tomu, že ten prišiel na svet v maštali medzi zvieratami, my dnes jeho príchod na svet slávime paradoxne hojnosťou. V dnešnej uponáhľanej dobe plnej komercie pre nás Vianoce symbolizujú skôr darčeky, vianočný strom a stoly prehýbajúce sa pod množstvom jedla. PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Ako si počas Vianoc nezničiť zdravie Ježiško sa narodil v maštali v Betlehem, kam prišiel Jozef Nazaretský s Máriou, matkou Božieho syna, kvôli sčítaniu ľudu. Až do polovice 4. storočia sa narodenie Ježiša neslávilo ako osobitný sviatok. Pripomínalo sa len ako jedno zo „zjavení Pána“. Prvý záznam „oslavy“ narodenia Ježiša Krista sa datuje do roku 336 a pochádza z Ríma. Narodenie Pána sa slávi 25. decembra. Tento dátum bol daný tým, že k 25. marcu, ktorý sa v kresťanských tradíciách pripomína ako zvestovanie Pána, kedy sa archanjel Gabriel zjavil Márii a zvestoval jej, že bude Kristovou matkou, sa pripočítalo 9 mesiacov. Vianoce slávi viac ako 2,2 miliardy kresťanov po celom svete. Väčšina z nich si narodenie Ježiša Krista pripomína v decembri. Sú to všetci tí, ktorí sa riadia gregoriánskym kalendárom – katolícka cirkev, protestantské cirkvi a aj časť pravoslávnej cirkvi. Tí, čo sa riadia juliánskym kalendárom slávia narodenie Božieho syna až 6. januára, vrátane pravoslávnych na Slovensku. Betlehem Betlehem je mesto, kde sa narodil Ježiško. Dnes je však Betlehem tradičným vianočným symbolom, ktorý nechýba v kostoloch, na námestiach, či v domácnostiach. Betlehem je znázornenie narodenia malého Ježiška v maštali. Súčasťou tohto znázornenia teda býva dieťatko v jasličkách umiestnených v maštali plnej sena, Jozef s Máriou obklopení zvieratkami a tromi mudrcmi, ktorí novonarodeného Spasiteľa vítali. Pôvodcom tohto vianočného symbolu je sv. František z Assisi, ktorý podľa dostupných prameňov v roku 1223 v jaskyni v blízkosti talianskej dedinky Greccio postavil prvý betlehem. Chcel ním znázorniť výjav z evanjelia podľa Lukáša, ktoré popisovali narodenie Ježiška. K rozšíreniu betlehemov ako vianočného symbolu došlo postupne v 17. a 18. storočí. Dnes sa betlehemy vyrezávajú z dreva, lepia zo špajdlí, vyrábajú z rôznych materiálov, či sú dokonca hrané – živé. Advent Advent je obdobie niekoľkých týždňov pred Vianocami. Toto obdobie je vnímané ako obdobie prípravy na slávenie Narodenia Pána, vrátane duchovnej prípravy. Je vymedzené 4 nedeľami pred Vianocami. Zvyk príprav na príchod pána sa datuje ešte do 4., resp. 5. storočia, kedy ešte nebol zaužívaný presný počet týždňov príprav. Až pápež Gregor Veľký na prelome 6.-7. storočia stanovil adventný čas na 4 týždne. PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Najmagickejšie štyri týždne v roku Štedrý večer Vyvrcholením adventu je Štedrý večer, kedy väčšina Slovákov začína sláviť Vianoce. V gréckokatolíckej cirkvi sa tento deň nazýva aj Predvečer Narodenia Pána. V slovenských domácnostiach je zvykov zachovávať pôst až do štedrovečernej večere, ktorá sa vyznačuje hojnosťou jedla. To, čo nájdeme na štedrovečernom stole sa od regiónu k regiónu i od rodiny k rodine líši. Vo väčšine však nechýba ako predjedlo jabĺčko pre zdravie. Pre niektoré rodiny je dôležitá tradícia, aby si celá rodina rozdelila jedno jablko, čo má symbolizovať jednotu rodiny. Nasledujú takzvané „opekance“. V našich tanieroch sa zvyknú objavovať s makom, tvarohom, či bryndzou. Zemiakový šalát s rybou je ďalším a posledným chodom štedrovečernej večere. V niektorých rodinách si doprajú aj kapustnicu, v iných je to zas pokrm určený pre konzumáciu o pol noci, prípadne po polnočnej omši. V mnohých domácnostiach chystajú o jedno miesto pri stole naviac. Zvyklo sa tradovať, že rodina by mala byť pripravená pohostiť aj náhodného pocestného. Podľa iného zvyku sa zas na tento tanier zhŕňali zvyšky z večere, ktoré boli určené smrtke, aby sa aj tá najedla a po celý ďalší rok sa rodine vyhýbala. Vianočný stromček Tradícia ozdobovania vianočných stromčekov pochádza pravdepodobne z Nemecka. Práve odtiaľ totiž pochádza prvá zachovaná zmienka o stromčeku, ktorý sa vyzdobil ovocím. Bolo to ešte v 16. storočí. Do zvyšku Európy sa začala táto tradícia šíriť až na začiatku 19. storočia. Napríklad v Prahe sa ozdobený vianočný stromček objavil prvýkrát v roku 1812, v Bratislave údajne až koncom 19. storočia. Postupne sa stromčeky dostali aj do domácností a dnes si bez nich Vianoce nevieme ani predstaviť. Aj keď v začiatkoch sa zdobili živé stromčeky, dnes v mnohých domácnostiach nájdeme tie umelé. Sú praktickejšie aj trvalejšie, ak však chcete počas vianočných večerov cítiť aj kúsok prírody, živý stromček nenahradí nič. Príde Ježiško Santa Claus, Ded Moroz, Father Christmas, či Papá Noel. Na Slovensku je to Ježiško, kto nosí deťom darčeky. Tento zvyk pochopiteľne nijako nesúvisí s kresťanskou oslavou Narodenia Ježiša Krista. Zaviedol ho nemecký reformátor a zakladateľ evanjelickej cirkvi Martin Luther. Obdarúvané boli najskôr len deti, dnes si však pod stromčekom nájde aspoň malý darček takmer každý. Dnes si už darčeky pod stromčekom nájde každý. Súčasťou katolíckej oslavy Narodenia Pána je polnočná omša, ktorá sa slúži v noci z 24. na 25. decembra. 1. a 2. sviatok vianočný Najdôležitejším vianočným sviatkom je Prvý sviatok vianočný, alebo Narodenie Krista, ktoré sa oslavuje 25. decembra. V tento deň sa okrem návštevy kostola venujú ľudia najmä sebe. Rodiny trávia spoločne čas a obvykle sa stretávajú pri slávnostnom obede. Kedysi boli návštevy počas tohto dňa dokonca zakázané. Čas tohto dňa patril výlučne najbližšej rodine. Vinšovanie ďalším rodinným príslušníkom, priateľom a známym sa nechávalo na druhý sviatok vianočný, teda sviatok sv. Štefana. V tento deň kresťania spomínajú na prvého mučeníka Štefana, ktorý bol pre svoju vieru ukameňovaný. Je to teda aj spomienka na všetkých tých, ktorí pre vieru obetovali svoj život. Koledy Vianočná koleda je pomenovanie pre pieseň s vianočnou tematikou. Je zvykom, že vianočné koledy sa spievajú od začiatku adventu, po celé vianočné obdobie až po Sviatok Troch kráľov. Aj v súvislosti s prvou koledou sa spomína meno Františka z Assisi. Približne od tohto obdobia sa vianočné koledy stali súčasťou osláv narodenia Ježiša Krista. Hádam nikomu netreba predstavovať najznámejšiu a zároveň snáď najkrajšiu vianočnú koledu, ktorá neodmysliteľne patrí k vianočnej atmosfére kostolov, či rodinných stretnutí. Je ňou Tichá noc. Vedeli ste, že sa jedná o rakúsku pieseň? Hudbu k textu rakúskeho rímskokatolíckeho kňaza Josepha Mohra skomponoval rakúsky skladateľ Franz Xaver Gruber v 19. storočí. Prvýkrát zaznela údajne na omší v rakúskom Oberndorfe. Aj dnes, v našich kostoloch, patrí neodmysliteľne k čarovnej atmosfére polnočných omší. Text piesne bol preložený do viac ako 300 rôznych jazykov a nárečí po celom svete. Dokonca aj v slovenčine ju môžete počuť v rôznom textovom vyjadrení. Ďalšie sviatky Cirkevný kalendár obsahuje ďalšie sviatky – sviatok sv. Jána apoštola, Sviatok sv. neviniatok, mučeníkov, ktorý je spomienkou na vyvraždenie všetkých novonarodených chlapcov, na čo dal príkaz kráľ Herodes, keď mu oznámili, že sa v Betleheme narodil nový kráľ. PREČÍTAJTE SI TIEŽ: 11 jedinečných filmov, ktoré k vianočným sviatkom jednoducho patria Ďalšími sviatkami sú Sviatok svätej rodiny a sviatok Zjavenia Pána (sviatok Troch kráľov), ktorý sa slávi 6. januára. Týmto dňom sa vianočné obdobie končí. ano, foto: shutterstock, SITA
