Niki Lauda: bojovník na okruhoch aj v živote poslednýkrát vydýchol

Vo februári tohto roka sa bývalý rakúsky šampión Formule 1 Niki Lauda dožil významného jubilea. Hoci sa mu láska k pretekaniu stala takmer osudnou už pred viac ako 40 rokmi, predsa len mu osud dožičil osláviť 70-tku v kruhu svojich najbližších. O tri mesiace na to, podobne v kruhu najbližších, a v pokoji, ukončil svoj najväčší závod.

Niki Lauda sa narodil 22. februára 1949 vo Viedni. Už keď mal 10 rokov, začala sa u neho prejavovať láska k štyrom kolesám. Od tej doby už volant takmer nepustil z ruky.

Nebyť desivej havárie, ktorá ho poznačila na celý život, možno by z neho bol najúspešnejší pilot v histórii. Trojnásobný majster sveta však ani po tejto hroznej skúsenosti na pretekanie nezanevrel a dokázal sa vrátiť späť na výslnie.

Prvé roky za volantom

Šoférovanie Laudovi učarovalo keď mal len 10 rokov. V 19-tich rokoch dostal prvé auto Mini Cooper S, ktoré sa stalo jeho neoddeliteliteľnou súčasťou. V roku 1968 presadol do jeho závodnej varianty a zúčastnil sa prvého závodu.

Na prvých pretekoch do vrchu sa vo svojej kategórii umiestnil na druhom mieste a Lauda zažíval stále väčšiu chuť víťaziť a posúvať sa vpred.

V kariére pokračoval aj napriek tomu, že rodina jeho novým koníčkom nadšená nebola. Aj napriek vysokým majetkom ho finančne nepodporovala, a preto si Lauda musel zobrať niekoľko pôžičiek.

Cesta do „efjednotky“

V roku 1969 začal Lauda pretekať na okruhoch F5. Vtedy už celý život obetoval rýchlym autám a to aj na úkor školy. S kamarátom dokonca sfalšoval maturitné vysvedčenie a naplno sa snažil prebojovať na najslávnejšie okruhy.

V roku 1970 sa posunul do súťaže F3, neskôr aj do F2 a jeho sen sa stále viac približoval. Problémom však naďalej ostávali financie, ktoré mu chýbali na to, aby sa mohol posunúť medzi elitu.

Preto sa počas pretekania v F2 zúčastňoval aj pretekov športových automobilov a pretekov cestných automobilov. Ani to mu však na účasť v F1 nestačilo a o úver musel požiadať rakúsku banku.

Neúspešný debut

V roku 1971 sa Lauda konečne stal pretekárom najslávnejšej Formule 1. Prvé preteky absolvoval v domácom prostredí na Veľkej cene Rakúska, no po dvoch kolách musel zo závodu odstúpiť.

Podobne neslávne pre rakúskeho pilota skončila aj celá prvá sezóna. 23-ročný cieľavedomý pretekár bol teda nútený opäť si zobrať úver, aby si mohol zakúpiť kokpit v stajni March‑Ford.

Toto vozidlo však malo podľa Laudu isté výrobné chyby a tak na konci sezóny stajňu opustil. V nasledujúcej sezóne 1973 jazdil za britský tím B.R.M, kde sa mu konečne po piatom mieste na Veľkej cene Belgicka podarilo vybojovať prvé dva body v F1.

Nový začiatok vo Ferrari

V roku 1974 jeho kariéra v F1 začala naberať ten správny smer. Lákavú ponuku mu dal Enzo Ferrari, ktorý mu dal miesto v jeho stajni, kde sa mal stať dokonca vedúcim pretekárom.

Okrem iného ho dokonca vykúpil z dvojročnej zmluvy a tiež všetkých dlhov. Laudu už teda nič neťažilo a to bolo vidieť aj na jeho úžasných výkonoch, ktoré predvádzal na okruhoch.

Vytúžené víťazstvo prišlo na Veľkej cene Španielska. Na konci sezóny mal Lauda na konte 38 bodov, čo mu zabezpečilo konečné 4. miesto.

Prvý majstrovský titul

Najväčšie úspechy zažíval v roku 1975 a všetci netrpezlivo čakali, či sa po sezóne Rakúšan bude konečne radovať z vytúženého titulu.

O víťazovi sa rozhodovalo až v Monze, kde musel Lauda na celkový triumf získať aspoň pol boda. S tým rakúsky pretekár nemal žiadny problém a po doposiaľ najúspešnejšej sezóne sa mohol radovať z majstrovského titulu.

S rovnakým nasadením začal aj sezónu 1976 a zdalo sa, že Lauda bez problémov titul obháji. Cestu mu však skrížila udalosť, ktorá neohrozila len jeho triumf, ale predovšetkým život.

Niki Lauda (vpravo) s Jamesom Huntom. O ich súperení bol natočený aj film.

Deň, keď sa druhýkrát narodil

18. júla 1976 sa postavil na najvyšší stupienok po víťazstve na Veľkej cene Veľkej Británie. Potom sa už mal pripravovať na náročný okruh v Nürburgringu, kde sa 1. augusta uskutočnila Veľká cena Nemecka.

Tento okruh však patril medzi nebezpečnejšie, čo si uvedomoval aj sám Lauda. Týždeň pred začiatkom pretekov chcel rakúsky pretekár svoju účasť odrieknuť.

Bojkot bol však v hlasovaní zamietnutý a Lauda sa spolu s ostatnými kolegami na štart takmer osudných pretekov postavil. Najhorší moment pretekov prišiel v 2. kole, kedy Lauda vyletel zo zákruty a narazil do zvodidiel.

Tie ho odrazili späť na trať a o monopost zachvátili plamene po tom, čo do neho vrazili ďalší pretekári. Všetci s hrôzou sledovali strašidelné divadlo na trati.

Ostatní pretekári okamžite zareagovali a Laudu sa z horiaceho vozidla pokúsili vybrať. Po necelej minúte sa im to podarilo a Lauda bol s vážnymi zraneniami prevezený do nemocnice v Mannheime.

Tá sa špecializovala práve na popáleniny, a preto šanca na záchranu pretekára stále žila. Celý svet s napätím očakával správy o jeho zdravotnom stave.

6 týždňov zotavovania a ďalší titul

Okrem vážnych popálenín lekárov zamestnávali najmä Laudove pľúca, ktoré boli poškodené jedovatými výparmi ktoré počas požiaru vdýchol.

Niki Lauda sa napokon z kómy prebral, absolvoval množstvo plastických operácií a už po 42-dňoch opäť sadol za volant svojho monopostu.

Stalo sa tak na Veľkej cene Talianska, kde sa na okruhu v Monze umiestnil na 4. mieste. Na konci sezóny sa síce neradoval z triumfu, keďže sa umiestnil „len“ na druhom mieste, no radoval sa zo života a návratu na okruhy.

„Mojím najväčším víťazstvom v F1 bolo, že som prežil,“

hovorieval neskôr s nadsázkou.

V nasledujúcej sezóne 1977 Lauda po druhýkrát vybojoval titul majstra sveta a prišlo veľké sťahovanie do tímu Brabham. Keďže v jeho kariére neprichádzali žiadne podobné úspechy, v roku 1979 oznámil koniec kariéry.

Kokpit vymenil za kokpit

Práve počas tejto pauzy sa Lauda začal venovať svojej ďalšej vášni, ktorou bolo lietanie. Založil svoju vlastnú leteckú spoločnosť Lauda Air, v ktorej dokonca pôsobil aj ako pilot.

Laudovej aerolinke sa darilo, no v roku 1982 prišla ďalšia lukratívna ponuka. Tú dostal od tímu McLaren a tak sa opäť vrátil na okruhy.

Po 5. a 10. mieste v ďalších sezónach prišiel v roku 1984 tretí majstrovský titul a v nasledujúcom roku sa už s F1 ako pretekár definitívne rozlúčil.

V kokpite lietadla svojej spoločnosti.

Poradca, pilot, manžel, otec

Po ukončení profesionálnej kariéry v F1 naďalej pôsobil ako poradca tímu Ferrari, neskôr ako šéf Jaguaru a od roku 2012 šéf dozornej rady Mercedesu.

S Michaelom Schumacherom v roku 2010

Naďalej sa venoval aj svojej aerolinke Lauda Air, ktorú ale v roku 1997 predal. Práve s touto aerolinkou sa spája udalosť, ktorú Niki označil za najhoršiu skúsenosť vo svojom živote.

Na jednom z jeho Boeingov došlo v roku 1991 počas letu z Thajska do Viedne k technickej chybe na motore, ktorú piloti nemali šancu zvládnuť. Pri katastrofe zahynulo všetkých 223 ľudí na palube.

„Máte zodpovednosť vyplývajúcu z vedenia leteckej spoločnosti a potom sa zrúti lietadlo v Bangkoku. Bolo to s istotou to najstrašnejšie, čo som musel zažiť,“ hovoril Niki o tejto udalosti. V roku 2003 založil nízkonákladovku FlyNiki.

V roku 2011 ale predal svoj podiel aj v nej. Po tom, čo však jej väčšinový majiteľ oznámil finančné problémy, Laudovi sa podarilo dostať sa k spoločnosti opäť. V roku 2018 ju začlenil do ďalšieho projektu Laudamotion, ktorý dnes spolupracuje s Ryanairom.

Pre Nikiho bola typická červená šiltovka, ktorú po nehode v roku 1976 nosil takmer stále.

Súkromný život

Niki Lauda sa prvýkrát oženil v roku 1976. Prví dvaja synovia, Lukas a Mathias, pochádzajú práve z tohto prvého manželstva s manželkou Marlene, s ktorou sa však rozviedol v roku 1991.

Tretí syn Christoph pochádza z nemanželského zväzku. V roku 2008 sa Lauda po druhýkrát oženil s o 30 rokov mladšou Birgit. Tá mu v roku 2009 porodila dvojičky Miu a Maxa.

Zdravotné problémy

V roku 2005 mal bývalý pilot problémy s obličkou, ktorú mu pred niekoľkými rokmi daroval brat Florian. Tá mu ale prestala pracovať a život mu tento raz zachránila práve druhá manželka Birgit.

Minulý rok bol Lauda nútený po druhýkrát bojovať o svoj život. Po náročnej transplantácii pľúc, ktorú absolvoval v auguste bol vo vážnom stave. Trojnásobný majster sveta však opäť zabojoval a postupne sa zotavil.

Od začiatku tohto roka sa však jeho zdravotné problémy kopili. Ako prezradil jeho lekár, Nikiho transplantované pľúca síce pracovali dobre, avšak slávny bojovník prechádzal z jedného zdravotného problému do druhého.

V posledných týždňoch bolo už skrátka jeho telo vyčerpané a tak ako lekári aj rodina už cítili, že sa nedá robiť nič, čo by Laudu vrátilo späť do plnohodnotného života. Niki Lauda naposledy vydýchol 20. mája.

„S hlbokým smútkom oznamujeme, že náš milovaný Niki zomrel v pondelok pokojne so svojou rodinou po boku. Jeho neunaviteľná túžba po akcii, priamočiary prístup a odvaha zostať ikonou pre všetkých z nás je nezabudnuteľná.

Bol milujúcim a starostlivým manželom, otcom a dedkom. Bude nám chýbať,“ oznámila prostredníctvom tlačového vyhlásenia jeho najbližšia rodina.

S ocenením za celoživotný prínos

pepe, ano, foto: SITA, video: youtube