Spartakiáda: najväčšia telovýchovná slávnosť, alebo len politická akcia?

23. júna 1955 sa v Prahe začal prvý celonárodný sviatok vtedajšieho Československa. Spartakiáda však teraz nie je vnímaná až tak pozitívne. V súčasnosti sa hovorí o propagande, ktorú vďaka nej šírila Komunistická strana Československa.

Píše sa rok 1955. Uplynulo 10 rokov od ukončenia najväčšieho svetového konfliktu v dejinách ľudstva. Vo svete naplno zúri studená vojna a množstvo konfliktov, ktoré súvisia so súperením dvoch blokov. Československo sa však pripravuje na oslavy 10. výročia od oslobodenia Červenou armádou.

Predstavitelia Komunistickej strany Československa sa rozhodli, že pri tejto príležitosti zorganizujú obrovské oslavy, na ktorých sa zúčastnia cvičenci z celej krajiny. Keďže išlo o masovú akciu zorganizovať ju vôbec nebolo jednoduché.

Pozadie 1. spartakiády

Prvá povojnová spartakiáda mala nadväzovať na tradíciu robotníckych spartakiád a sokolských zletov. Ako sám povedal vtedajší prezident Antonín Zápotocký práve spartakiáda mala poukázať na to, ako sa ľudovodemokratická republika stará o rozvoj telesnej kultúry a športu.

Spartakiády, ktoré sa v Československu konali v 5-ročných intervaloch boli dokonalo zorganizované. Prípravy pred 1. spartakiádou sa začali už dva roky pred samotným vyvrcholením. Na spartakiádu sa totiž nedostal každý.

Išlo o česť a privilégium, ktoré sa dostalo len tým najúspešnejším cvičencom. Na to, aby cvičenci mohli vystúpiť na obrovskom Strahovskom štadióne v Prahe, najskôr museli prejsť niekoľkými kolami a zmerať si sily s inými cvičencami.

Až po tom, ako kolektívy cvičencov úspešne absolvovali okresné a krajské kolá, mali zabezpečenú miestenku na tejto masovej akcii, na ktorú bolo vyčlenených 45 miliónov Kčs.

Najväčší sviatok zjednotenej Československej telovýchovy a športu

Prvá celoštátna spartakiáda sa začala 23. júna 1955 a trvala do 5. júla 1955 v Prahe, ktorá bola preplnená cvičencami, ale aj zvedavcami, ktorí si chceli vychutnať atmosféru tohto obrovského národného sviatku.

Na Strahovskom štadióne vystúpilo viac ako pol milióna cvičencov, z ktorých len malý zlomok, asi 33 tisíc, tvorili cvičenci zo Slovenska. Okrem iných kategórií sa do 1. spartakiády zapojila aj armáda, ktorá chcela národu ukázať, že je dokonale pripravená na obranu vlasti.

V priamom prenose spartakiádu vysielala aj Československá televízia, aby si tento unikátny zážitok mohli vychutnať aj tí, ktorí sa na najväčší štadión na svete nedostali.

Ďalšie spartakiády sa takisto tešili úspechu, tentokrát aj zo strany Slovenska. Ďalšie spartakiádne podujatia sa uskutočnili v roku 1960, 1965, 1975, 1980 a 1985.

Spartakiáda sa neuskutočnila len v roku 1970, a to kvôli obavám z toho, že by sa mohla stať vyvrcholením revolučných pohybov. Posledná spartakiáda sa uskutočnila v roku 1990, no tá sa už z hľadiska počtu cvičencov ani zďaleka nepribližovala tým predchádzajúcim.

Či už teda ide o politickú akciu, ktorej cieľom bolo šíriť propagandu jednej strany, alebo šlo o oslavu vtedajšej doby, spartakiáda bola dokonalo zorganizovaná akcia, na ktorej sa zúčastňovalo obrovské množstvo cvičencov z celej krajiny.

puma, foto: internet