Zaujímavosti z minulosti s Marcelom Pecníkom … spomienky na monarchiu III. O korunách v peňaženkách

Peniaze korunovej meny prestali u nás platiť len nedávno. V roku 2009 ich nahradila európska menová sústava – euro. Vedeli ste, že koruny a haliere, na ktoré tak trochu ešte aj dnes (stále akosi automaticky) prepočítavame eurové ceny, platili v Rakúsko-Uhorsku už od roku 1892? Prečítajte si pár viet o tom a pozrite sa zároveň na tú krásu, akú mali naši predkovia v peňaženkách…

V našich dejinách sa na platenie používali postupne od výmenného obchodu rôzne konkrétne tovary a veci, neskôr peniaze. Napríklad denáre, groše, dukáty či toliare.

V období konca 19. storočia, teda tesne pred zavedením nového systému – korunovej meny, to boli zlatníky a grajciare. 1 zlatý sa delil na sto grajciarov.

V rakúskej časti ríše sa používalo pre označenie vtedajších peňazí florin (zlatý) a kreutzer (grajciar). Podľa maďarskej verzie oficiálne platnej pre uhorskú časť monarchie sme v nej platili forintami a krajcármi.

Hodnota meny bola závislá na cene striebra, ako aj na hospodárskej sile štátu. Kvôli postupne sa zhoršujúcej situácii začali hospodárski ministri a ekonómovia uvažovať o zlatom krytí peňažnej sústavy.

V roku 1878 vznikla Rakúsko-uhorská banka (Oesterrreichisch-ungarische bank/Ostrák-magyar bank), ktorá bola hlavnou bankou s právom vydávať peniaze a regulovať celý finančný systém.

Banka i vláda si dali za cieľ menu stabilizovať. Pripravili zákon o menovej reforme, ktorý v roku 1892 schválil Ríšsky snem a následne ho podpísal s platnosťou od augusta cisár František Jozef I. Na základe toho prebehla menová reforma.

Ľudia začali platiť korunami a haliermi, mena už bola krytá najmä zlatom. Začiatkom 20. storočia už išlo o stabilnú sústavu..

Hodnota národného pokladu, jej dôležitého piliera, bola pred prvou svetovou vojnou viac ako 1,3 miliardy vtedajších korún.

Názov novej meny bol odvodený od atribútu moci v monarchii – od kráľovskej koruny. Dualistické usporiadanie štátu sa prejavilo v rozdielnych názvoch a symboloch.

Pre Rakúsko boli razené mince s tzv „rudolfínskou“ korunou, používanou na korunovácie od roku 1600, tiež sa využíval motív orla zo štátneho znaku.

Pre Uhorsko to bola slávna „svätoštefanská“ koruna, ktorou boli korunovaní panovníci už od roku 1000.

Rakúsky názov meny znel „corona“ a „heller“ a uhorský „korona“ a „filler“ (po maďarsky halier). Mince i bankovky boli realizované z umelecky hodnotných a vizuálne mimoriadne atraktívnych návrhov.

Najmä spracovanie papierových peňazí silne odzrkadľovalo nastupujúce secesné tendencie.

Zlaté, strieborné i menšie obehové mince (mosadzné, niklové a cez prvú svetovú vojnu aj železné) zas vychádzali z tradičnejšieho historizujúceho pojatia – inšpirované klasickým tereziánskym vzhľadom. Hovorieva sa, že aj to bola dôležitá skutočnosť pri presviedčaní starnúceho, ale mocného monarchu k reforme a novým peniazom.

Jednou zo zaujímavostí bankoviek tej doby bola aj ich viacjazyčnosť. Na rakúskej strane boli okrem nemčiny na označenie nominálu a meny použité aj jazyky zrozumiteľné iným národom monarchie – Slovákom, Čechom, Srbom, Chorvátom, Slovincom, Rusínom, Talianom, Rumunom a ďalším. Uhorská strana bankoviek bývala označená len v maďarčine.

Rakúsko-uhorská korunová mena bola vystriedaná od roku 1918/1919 československou. O tom, ako vznikol prvý demokratický štát, ktorého bol slovenský národ súčasťou, prinesieme niektoré zaujímavosti nabudúce…

Marcel Pecník, foto: internet