Domov Ekonomika Coronarok v ekonomike

Coronarok v ekonomike

0
0

Rok 2020 bol turbulentný. Zdravotníctvo a ekonomika boli a sú od marca dve najviac skúšané oblasti. Vývoj ekonomiky kolísal medzi lepším a horším scenárom rovnomerne s počtom infikovaných. Našťastie neopakuje sa scenár krízy z roku 2009. Banky sú pripravené a plnia svoju úlohu v ekonomike. Kríza, ktorú spustila prasknutá bublina úverov, sa však ťažko porovnáva so súčasnou krízou, ktorú spustil hlavne zdravotný aspekt.

Kľúčové zistenie je, ako veľmi zraniteľný je súčasný globalizovaný svet. Zatvárame ekonomiku, otvárame a znovu ju zatvárame. Bojíme sa, či vydržia naše roky decimované nemocnice, a či vydrží to najcennejšie v nich – ľudský personál.

S vlnou strachu o naše zdravie sme sa báli aj o naše peňaženky. Účty treba splácať a výpadky spojené s lockdownom neboli malé. Slovensko malo jedno špecifikum, v marci sa menila politická garnitúra. Nová koalícia čelí od začiatku najťažším skúškam.

Prvé prípady, prvé zatváranie

Jarný lockdown spôsobil zatvorené prevádzky a obmedzený pohyb. Gastro, hotely a výrobné prevádzky hlásili prvé výpadky. Vláda tak pristúpila k odpusteniu odvodov za mesiac apríl a banky dovolili odklad splátok na deväť mesiacov.

Neistota na vývoji naberala na obrátkach. Vývoj v apríli a máji ukazoval na dvojciferný výpadok HDP. V apríli sa spustili aj veľké schémy pomoci, ktoré určili spôsoby preplácania nájmov a zaviedol sa aj tzv. kurzarbeit. Pomoc bola ohodnotená ako nedostatočná, nová vláda tak čelila prvej väčšej kritike.

Marián Viskupič z Výboru pre financie a rozpočet tvrdí, že „dalo sa urobiť viac, vždy sa dá urobiť viac, neboli sme však na to pripravení. Navyše naše financie boli choré už dávno pred koronou. Dobré časy sa prejedli. My sme zdedili dlh 48,5 % ročného HDP.

Naopak Česká republika v dobrých časoch zodpovedne hospodárila a za posledné 4 roky skončila vždy s prebytkom (spolu 6 miliárd Eur) a okrem reformovania krajiny razantne znížila štátny dlh“.

Na koronavírus zareagovala aj Európska Únia

Chce pomôcť plánom obnovy a odolnosti v celkovej hodnote 750 mld €. Plán sa nerodil ľahko na pôde EÚ a pôrodné bolesti má aj jeho slovenská časť. Ministerstvo financií predstavilo v októbri základnú víziu pre moderné a úspešné Slovensko.

Dominuje zelená ekonomika, digitalizácia, vzdelávanie a fiškálne reformy. Na pláne pracuje koalícia spolu aj samostatne, každá strana chce presadiť to svoje.

Sme rodina chce polovicu peňazí rozdeliť na investície do železníc či nemocníc a druhá polovica peňazí má slúžiť reformám. Za ľudí vidí cestu najmä v informatizácii.

Strana SaS chce vliať kapitál do ekonomiky a aj do zelených projektov. Vyhnúť sa chcú „strateným“ neefektívnym projektom, ktoré si po prvej investícii na seba ďalej nezarobia.

Marián Viskupič tvrdí, že peniaze môžu byť aj „danajským darom“, peniaze by sme preto nemali rozdávať len tak. Ako príklad uvádza súťaže na efektívne zníženie emisií.

„Zelené projekty by mali dostať zelenú – zabijeme tým dve muchy jednou ranou – je to posun k uhlíkovej neutralite aj naštartovanie projektov, ktoré znamenajú budúcnosť, pri takom projekte vzniká množstvo centier zameraných na výskum a Slovensko taký druh aktivity dlho postrádalo.“

Pozitívne leto, komplikovaná jeseň

Od júna sa situácia začala zlepšovať. Výsledky tretieho kvartálu boli pre ekonomiku veľmi povzbudzujúce. S chladnejším počasím sa však znovu ozval coronavirus. Zhoršujúca sa zdravotná situácia a pribúdajúce obmedzenia majú znovu výrazný dosah na ľudí i ekonomiku.

Pomoc pre ohrozené podniky sa zvýšila z prvej vlny o 50 %. Mnohým, hlavne malým podnikateľom to však nestačí. Úspory minuli už pri prvej vlne. Ďalší lockdown môže byť pre nich likvidačný.

Oblasť služieb (hotely, gastro, fitnescentrá, kultúra ale aj drobní predajcovia) sú vo veľmi zlej situácii. Očakáva sa reálne spustenie ďalších schválených kompenzačných programov a do hry vstupuje aj vakcína.

„Slovensku sa darí bojovať proti daňovým podvodom (hlavne DPH), výpadok príjmov tak bude miernejší. Toto umožní vláde ešte viac pomôcť ťažko skúšanej ekonomike“ hovorí Marián Viskupič.

K odľahčeniu bremena majú pomôcť aj „Sulíkove kilečká“. Podnikatelia sú zahltení byrokraciou. Začínajúcich podnikateľov to odrádza a ostatní strávia s papierovačkami 200 hodín ročne. Zmeny by sa mali premietnuť aj do znížených nákladov, vypúšťajú sa rôzne povinnosti tam, kde je to možné. Marián Viskupič tvrdí, že kilečko pomôže aj mladým:

„Brigádovať sa bude dať už od 15 rokov, počas prázdnin, pre vyhlášku sa to roky nedalo – povinná dochádzka končí až v septembri. Šancu dávame aj v podnikaní, po príklade Česka chceme umožniť podnikanie už od 16 rokov. Dnes je mnoho povolaní, v ktorých sú lídrami práve mladí. Dávame im šancu budovať svoju značku od začiatku.“

Výhľad 2021?

Budúci rok môže byť smelším rokom, s pandémiou sa učíme žiť. Kríza nie je len hrozba, ale aj príležitosť. Kľúčové bude vytvorenie priaznivého podnikateľského prostredia. Svet sa totiž zmenil a či sa nám to páči alebo nie, musíme sa prispôsobiť. Úloha štátu je potrebné prispôsobenie sa čo najviac uľahčiť,“ uzatvára Marián Viskupič.

tv, foto: archív tv



Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By Admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Ľudová tvorivosť nemá hraníc XIX.

Vianočné sviatky a začiatok nového roka bývajú obyčajne tým najpokojnejším obdobím v roku,…