Domov Zaujímavosti Tri dni, ktoré sú vyvrcholením Vianoc

Tri dni, ktoré sú vyvrcholením Vianoc

0
0

Obdobie príprav a čakania na Vianoce sa pomaly blíži ku koncu. Pred nami sú posledné dni adventu a zároveň tri najvýznamnejšie dni v rámci liturgického roka. Reč je o Štedrom dni a Prvom a Druhom sviatku vianočnom.

Advent je obdobím čakania a veľkých príprav na Vianoce. Pod termínom Vianoce si ale môžeme predstaviť rôzne časové rozpätie a nemožno povedať, ktorá z definícií Vianoc je tá správna.

Samotní kresťania v užšom zmysle hovoria o Vianociach ako o období, ktoré je vymedzené od večera 24. decembra do prvej nedele, ktorá nasleduje po 6. januári. V tom širšom zmysle zas kresťania vymedzujú Vianoce ako obdobie celého adventu až po prvú nedeľu po 6. januári.

Nech je to akokoľvek, z hľadiska liturgie sú najvýznamnejšími dňami počas Vianoc Štedrý deň, Prvý sviatok vianočný, teda deň narodenia Ježiša Krista, a tiež Druhý sviatok vianočný.

Málokto ale vie, prečo sa rodina spoločne stretáva pri štedrovečernom stole, odkedy je 25. december dňom Božieho narodenia a prečo je Druhý sviatok vianočný veselším a menej slávnostným dňom.

Predvečer veľkého dňa

Mnohí považujú za vyvrcholenie Vianoc 24. december, ktorý je známy pod názvom Štedrý deň. Z kresťanského hľadiska to však nie je celkom tak.

Tento deň je síce čarovný, pokojný a sviatočný, no predstavuje skôr deň, po ktorom nasleduje deň narodenia Ježiša Krista, a teda ide skôr o deň veľkých príprav. Z toho dôvodu niektorí kresťania dodržiavajú počas celého dňa prísny pôst, aby ním vyjadrili úctu a pokoru Božiemu dieťatku.

Dnes sa síce vo viacerých rodinách dodržiava pôst až do večera, no len na máloktorom štedrovečernom stole chýba mäso. V minulosti však platilo, že štedrá večera by sa mala zaobísť bez jedla z mäsa. Hoci to dnes už nie je dodržiavané na sto percent, jeden zvyk sa zachoval azda všade.

Tým je spoločná rodinná večera, ktorá má celkom inú atmosféru, ako ktorákoľvek iná večera v roku. Práve štedrá večera totiž symbolizuje jednotu rodiny.

Neodmysliteľne sa s ňou spája veľké množstvo tradícií a úkonov, ktoré sa líšia v závislosti od regiónu a rodinných obyčajov. Všeobecne ale platí, že ide o dôležitý zvyk, ktorý má zabezpečiť, aby sa rodina v zdraví stretla pokope opäť o rok.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Vianočné zvyky našich predkov

Prečo je 25. december dňom Narodenia Pána?

Ďalšou dôležitou časťou Štedrého dňa pre rímskokatolíckych kresťanov je polnoc. Práve vtedy totiž začína tradičná polnočná omša. Táto nielen, že zavŕši magický Štedrý večer, ale tiež začne deň Narodenia Pána.

Ide o netradičnú omšu, počas ktorej sa spievajú vianočné pesničky a koledy. Keď si veriaci v kostole spoločne zaspievajú na jej konci pieseň Tichá noc, rozídu sa a odchádzajú domov.

Nasledujúce ráno sa prebudia do dňa, ktorý symbolizuje deň narodenia Ježiša Krista. To, či je ale 25. december skutočne dňom kedy na svet prišiel býva často spochybňované.

Jedna z hypotéz hovorí o tom, že 25. marca anjel oznámil Márii, že pod srdcom nosí Krista a o deväť mesiacov sa tak stane matkou. Na základe toho je práve 25. december považovaný za deň, kedy sa Ježiš narodil, keďže presný deň jeho narodenia nemožno určiť.

Prvý raz bol údajne tento deň oslavovaný v roku 336 v Ríme. Počas neho sa súčasne oslavoval aj deň klaňania sa Troch kráľov, ktorý bol ale neskôr presunutý na 6. január. Pokiaľ je reč o zvykoch, tých až tak veľa nie je. Počas 25. decembra, ľudia väčšinou ostávali doma a slávnostný deň trávili v kruhu najbližšej rodiny.

Kto bol svätý Štefan?

Druhý sviatok je vianočný je dňom oslavy sviatku sv. Štefana. Konkrétne je venovaný prvému mučeníkovi Štefanovi, ktorý bol ukameňovaný kvôli viere v Ježiša Krista.

Podľa kresťanských spisov bol Štefan umučený Židmi približne v roku 31, keď pred nimi vyhlásil, že Ježiš Kristus je Boží syn a tiež im povedal, že zabili Mesiáša.

Na freskách býva často zobrazovaný v diakonskom odeve so symbolom palmy, ktorá predstavuje symbol mučeníctva a víťazstva a hromadou kameňov, ktoré pripomínajú, akou smrťou zomrel. Všeobecne je tento deň považovaný za prvý voľnejší deň, kedy kresťania nemusia dodržiavať žiadne prísne pravidlá, okrem návštevy kostola.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Vianočné zvyky a tradície

Práve Druhý sviatok vianočný je dňom, kedy sa chodilo po návštevách, po dedine chodili vinšovníci a ľudia sa radovali, že obdobie pôstu je ukončené. Mládež sa zvykla stretnúť večer na tradičnej Štefanskej zábave, ktorá už definitívne ukončila prísne pôstne obdobie.

puma, foto: shutterstock, internet



Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By Admin
Load More In Zaujímavosti

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Ľudová tvorivosť nemá hraníc XIX.

Vianočné sviatky a začiatok nového roka bývajú obyčajne tým najpokojnejším obdobím v roku,…