„Víťazmi sú všetci!“ Lídri EÚ sa na summite dohodli na rozpočte  aj klimatickom cieli

Počas 22-hodinového rokovacieho maratónu v Bruseli sa šéfovia vlád a hlavy štátov venovali nielen plánovaným témam, ale aj mimoriadne urgentným otázkam, ktoré bolo treba uzavrieť do konca roka.

Decembrový summit premiérov a prezidentov členských krajín Európskej únie (EÚ) bol vyvrcholením rokovaní o hlavných témach európskej politiky, ktorým sa lídri venovali počas „pandemického“ roka 2020. Slovenskú delegáciu na zasadnutí v Bruseli viedol predseda vlády SR Igor Matovič.

Rozpočet EÚ a plán obnovy

Summit priniesol dohodu o budúcom sedemročnom rozpočte EÚ (2021-2027) vo výške viac ako 1,8 bilióna eur a ozdravnom pláne obnovy našich ekonomík po koronakríze za 750 miliárd eur.

Na ťahu je teraz Európsky parlament, ale aj členské štáty, aby z tejto príležitosti vyťažili maximum a vybudovali zelené a digitálne ekonomiky. Slovensko víta dohodu ako najlepšiu možnú správu.

„Je to víťazstvo celej EÚ, vrátane občanov Slovenska. Opäť sa ukázalo, že o princípoch právneho štátu nemožno vyjednávať. Finálny kompromis nič nemení na podmienení čerpania prostriedkov EÚ dodržiavaním vlády práva. Nejde o žiadne víťazstvo Maďarska a Poľska nad zvyškom Únie, ako sa to objavilo v niektorých mé­diách.

Slovensko svojich susedov nezradilo, naopak. Obhajovalo hodnoty, na ktorých stojí EÚ aj V4, naša demokracia a vlastne aj aktuálne programové vyhlásenia vlády,“ vyhlásil štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus, ktorý sa na summite v Bruseli zúčastnil ako tzv. šerpa, teda premiérov hlavný poradca a koordinátor európskych tém.

Zníženie emisií o 55 percent

Po dlhej noci náročných rokovaní zástupcovia členských štátov Únie schválili navýšenie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov o 55 percent do roku 2030. EÚ tak ide príkladom a zostáva svetovým lídrom v boji proti klimatickej zmene.

„Príroda nepočká a klimatológovia bijú na poplach. Ochranu životného prostredia a boj proti klimatickej zmene je priorita našej vlády, lenže nielen cieľ, ale aj cesta k nemu sú dôležité.

Preto vítame, že výsledná dohoda hovorí o rovnováhe medzi navýšením ambícií a vytvorením dostatočnej podpory, ktorá nám pomôže cieľ splniť s čo najmenšími dopadmi na ekonomiku či bežný život občanov,“ priblížil štátny tajomník MZVEZ SR Martin Klus. Zároveň ocenil rešpektovanie princípu technologickej neutrality, vrátane jadrovej energie ako súčasti energetického mixu.

Distribúcia vakcínv rámci EÚ

Urgentnú diskusiu lídrov si vyžiadala aj pokračujúca druhá vlna pandémie koronavírusu. Najlepšou ukážkou spolupráce v rámci EÚ bude už čoskoro fungujúca distribúcia vakcín do členských štátov.

„Platí, že sa budeme koordinovať počas prípravy očkovania obyvateľstva, vrátane dôležitej komunikačnej kampane či vývoja elektronického COVID-pasu, v ktorom by bola zaznamenaná testovacia aj vakcinačná história občanov, aby sme čím skôr umožnili ukončenie obmedzení pohybu v Schengenskom priestore“ uviedol M. Klus.

Ak by sa podarilo úspešne zaočkovať potrebnú časť európskeho obyvateľstva a poraziť či aspoň viditeľne utlmiť pandémiu ochorenia COVID-19, bol by to jeden z najväčších úspechov EÚ.

Vakcín by mala mať Únia dostatok, a tak sa lídri zhodli aj na tom, že podporia susedstvo a darujú vakcíny napríklad na západný Balkán či do Afriky.

Zásadné stanoviská zazneli tento mesiac v Bruseli aj v súvislosti so vzťahmi s vládou v Ankare. Lídri členských krajín EÚ rozhodli o odvážnejšom postoji k Turecku, a to vrátane rozšírenia sankcií.

Dialóg je podľa štátneho tajomníka Martina Klusa stále pilierom úsilia EÚ o zmierňovanie napätia v regióne východného Stredomoria, no pravdou tiež je, že Turecko naďalej stupňuje svoju rétoriku aj niektoré aktivity, a to nemohlo zostať nepovšimnuté.

A čo bude s brexitom?

Aj keď neistý vývoj „pobrexitových“ rokovaní Londýna s Bruselom nebol súčasťou pracovného programu summitu, prišla reč aj na tému budúcich obchodných vzťahov medzi európskou 27-mičkou a britskou vládou.

„Pozícia Slovenska zostáva nezmenená. Od začiatku plne podporujeme hlavného vyjednávača EÚ Michela Barniera a jednotnú pozíciu EÚ.

Našimi prioritami sú ochrana slovenských občanov žijúcich či pracujúcich na britských ostrovoch, koordinácia sociálneho zabezpečenia, ako aj rovnaké podmienky pre podnikanie,“ priblížil za rezort diplomacie SR Martin Klus.

Spojené kráľovstvo oficiálne opustilo EÚ ešte 31. januára 2020, no na konci tohto roka, 31. decembra 2020, vyprší aj tzv. prechodné obdobie.

Ak by v najbližších dňoch nedošlo k dohode o budúcom partnerstve, naše vzájomné obchodné vzťahy by sa museli riadiť pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

md, foto: SITA