Zaujímavosti z minulosti s Marcelom Pecníkom. O Štefánikovi trochu inak

Generál Milan Rastislav Štefánik právom patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti našich dejín. Stál pri zrode Československa, bol aj uznávaným vedcom a diplomatom. Jeho pestrý život bol plný najrôznejších udalostí, okolností, či zážitkov. Inšpiruje nás aj dlho po jeho tragickej smrti.

Narodil sa v obci Košariská presne pred 140 rokmi, v roku 1880. V tom čase síce na slovenskom území, ale v rámci Rakúsko-uhorskej monarchie.

Vplyv blízkej rodiny, ale aj vnútorná túžba po poznaní a dobrodružstve určili cesty jeho života. Vynikal v mnohých oblastiach.

Bol astronómom, fotografom, cestovateľom, letcom, vojakom, dôstojníkom – brigádnym generálom francúzskej armády, ale aj diplomatom a politikom.

Najviac si ho pripomíname ako organizátora vzniku a pôsobenia Československých légií – ako zahraničného odboja v období príprav pre vznik Československej republiky, počas prvej svetovej vojny (1914 – 1918).

Zároveň aj ako úspešného vyjednávača a lobistu v najvyšších diplomatických kruhoch za „československú“ vec.

Známa je aj jeho doslova astronomická kariéra a to hlavne v období rokov 1905 – 1907, kedy absolvoval mnohé cesty a výskumy, smerom k najznámejším svetovým observatóriám a v spolupráci s najvýznamnejšími vedcami tej doby.

Svetobežník

Čoraz viac sa o Štefánikovi hovorí aj ako o svetobežníkovi. Kto by však chcel dnes ísť v jeho šľapajách, síce v rýchlejšom tempe, iste by sa zapotil…

Musel by navštíviť nielen Čechy, Francúzsko, Švajčiarsko, Taliansko, Rusko či USA, ale aj Rumunsko, Alžírsko, Tunisko či ďaleké Tahiti, Galapágy, Brazíliu, Ekvádor a tiež Japonsko. Z ďalekých ciest si priniesol aj mnohé suveníry.

Jedným z nich je napríklad rituálne upravená trofej lovcov lebiek – hlava tsantsa, ktorá pochádza z jeho juhoamerických ciest.

Jej pôvod je v ekvádorskom kmeni Šuárov a jedná sa o skutočnú ľudskú hlavu, značne zmenšenú opracovaním, varením a sušením. Jej nosenie malo chrániť pred zlými duchmi a v boji s nepriateľom.

Od roku 1956 je na základe darovania z pozostalosti príbuzných Milana Rastislava Štefánika v zbierkach Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici.

Jeho návštevníci ju mohli vidieť posledne na výstave v roku 2019, kedy múzeum oslávilo 130. výročie svojho založenia.

Ako si ho pripomíname

V metropole stredného Slovenska sa nachádza tiež jedno vzácne vyobrazenie – busta generála Štefánika, pred zvonicou v mestskej časti Sásová.

Z bronzu ju spracoval Ladislav Majerský v roku 1938 na objednávku vtedajšej obce a je jedinečná tým, že nemá na sebe typickú a neodmysliteľnú francúzsku generálsku čiapku.

Na svete je takýchto zobrazení Milana R. Štefánika asi toľko, že by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Osud tejto unikátnej busty bol však pohnutý.

V časoch socializmu nemohla byť verejne vystavovaná, preto ju opatrovali ukrytú miestne rodiny, neskôr škola.

Následne putovala pre odborné spracovanie a bezpečné uloženie do Stredoslovenského múzea a na podstavci pred zvonicou je od roku 2005 jej verná kópia.

Apropo, vedeli ste, že je po ňom pomenované aj naše vysoké štátne vyznamenanie – Kríž M. R. Štefánika?

Medzi zaujímavosti tiež patrí, že bol spolutvorcom prvého návrhu na československú vlajku, pričinil sa o viacero vynálezov a patentov, jeho meno nesie objavená planétka v kozme – s číslom 3 571.

Generálom slovenskej armády sa stal až v roku 2004, kedy ho vtedajší prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster povýšil do tejto hodnosti v Ozbrojených silách SR in memoriam.

Medzi milé pripomienky jeho života patrí aj vyšľachtenie purpurovej ruže Generál Štefánik, ktorá si postupne nachádza svoje čestné miesto v sadoch a záhradách na verejných priestranstvách na Slovensku i v zahraničí.

Tak doba Milana Rastislava Štefánika, ako aj tá naša, ktorú žijeme dnes, bola a je, okrem iného, poznačená aj celosvetovými epidémiami. Dnes je to COVID 19, predtým to bola smrtonosná španielska chrípka. Vyčíňala a doslova „kosila“ ľudstvo presne pred 100 rokmi. Nabudúce niečo krátke a zaujímavé o nej… 

Marcel Pecník, foto: SITA, internet