Februárový prevrat, ktorý na 41 rokov zmenil režim

Klement Gottwald (druhý zľava) a Václav Nosek (druhý sprava) u prezidenta Beneša

Prvé roky po skončení 2. svetovej vojny sa okrem jej ničivých dôsledkov vyznačovali aj dôležitými politickými zmenami. Táto otázka stála aj pred vtedajším znovuobnoveným Československom, ktoré sa na základe veľkých zmien dostalo pod 41-ročnú nadvládu totalitného režimu.

Ako to všetko začalo

Komunisti sa k slovu dostávali už počas 2. svetovej vojny. Ich cieľom bolo postupne si podmaniť krajiny, ktoré sa oddajú ich politike. Už v roku 1943 bolo jasné, že jednou z tých krajín bude aj Československo.

Všetko potvrdila zmluva z decembra 1943 o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československou republikou a ZSSR. Okrem toho, že zmluva umožnila obnovenie ČSSR, súčasne zlegalizovala sovietsku prítomnosť v strednej Európe.

Komunisti v Československu úzko spolupracovali so ZSSR a usilovali sa o obsadenie všetkých vedúcich pozícií v štáte. Tento cieľ chceli naplniť už v povojnových voľbách 1946, ktoré boli poslednými slobodnými voľbami na dlhé obdobie.

Hoci na území Česka triumfovali, obyvatelia Slovenska preukázali väčšiu dôveru demokratom. V celoštátnom meradle bola ale prevaha komunistov evidentná.

Postupne teda napĺňali svoje ciele, obsadzovali dôležité ministerské kreslá a najvyššie štátne funkcie. Dôkazom úplného podriadenia sa ZSSR bolo odmietnutie Marshallovho plánu v roku 1947 na príkaz samotného Stalina.

Udalosti víťazného februára

Od začiatku roku 1948 napätie v krajine narastalo. Všetko vyústilo do dôležitých zmien, ktoré sa uskutočnili v priebehu februára. Od polovice mesiaca v štáte zúrila vládna kríza.

Tú odštartovali udalosti z 12. februára, kedy bolo osem členov Zboru národnej bezpečnosti odvolaných a ich miesta boli obsadené komunistami. O deň neskôr bol vládou prijatý návrh proti vôli komunistov, zrušiť toto odvolanie.

Minister vnútra Václav Nosek však toto nariadenie vlády odmietol vykonať. Situácia sa vyostrila 17. februára, kedy mala vláda prerokovať správu o zneužívaní ZNB komunistami, čo ale predseda vlády Klement Gottwald odmietol.

Kríza pokračovala aj o deň neskôr, kedy prezident Edvard Beneš prijal nekomunistických ministrov, ktorí boli odhodlaní pre nesplnenie podmienok podať demisiu. Klement Gottwald však naďalej uznesenie vlády odmietal a tak podalo 12 nekomunistických ministrov demisiu.

21. februára komunisti na Staromestskom námestí v Prahe zorganizovali demonštráciu a po celej republike začali vznikať orgány moci – Akčné výbory národného frontu, ktorých členovia boli menovaní, nie volení.

Ich hlavným a jediným cieľom bolo postupne odstraňovať všetkých nepohodlných nekomunistov z verejného života. Od 23. februára začala Štátna bezpečnosť naplno zasahovať proti nepohodlným občanom a tiež príslušníkom iných politických strán.

24. februára vypukol generálny štrajk, ktorý vyhlásili komunisti. O deň neskôr, 25. februára, sa na Váslavskom námestí v Prahe konala manifestácia, počas ktorej Klement Gottwald oznámil, že prezident Edvard Beneš prijal demisiu nekomunistických ministrov.

Po týchto udalostiach už na čele štátu fakticky stáli komunisti, ktorí vytvorili novú komunistickú vládu na čele s Klementom Gottwaldom. Po tom už nasledovalo dlhé obdobie totalitnej vlády, ktoré aj napriek demokratickým snahám o 20 rokov neskôr pretrvávalo 41 rokov.

Víťazný február, teda 25. február, bol počas vlády komunistickej strany v Československu oslavovaný a stal sa symbolom víťazstva pracujúcej triedy nad buržoáziou.

puma, foto: TASR