10 slávnych prejavov 20. storočia, ktoré zmenili svet

Históriu tvoria napohľad bezvýznamné momenty, ktoré ju ale dokážu prepísať a poznačiť. Príkladom toho sú aj prejavy politikov či aktivistov, ktorí vďaka svojej reči dokázali zmeniť podobu sveta a zanechali za sebou dôležitý odkaz.

Emily Pankhurst – Sloboda alebo smrť (1913)

Emily Pankhurst bola britskou politickou aktivistkou, ktorá počas svojho života bojovala za práva žien. 13. novembra 1913 v Connecticute predniesla svoj najslávnejší prejav, ktorý sa stal jedným z najdôležitejších prejavov 20. storočia.

Prejav bol výzvou hlavne na volebné právo žien a tiež zlepšenie politického a sociálneho statusu všetkých žien.

Charles De Gaulle – Odvolanie z 18. júla (1940)

Prejav francúzskeho generála Charlesa de Gaulla je považovaný za jeden z najdôležitejších prejavov francúzskej histórie. Existujú však špekulácie, či vznikol 18., alebo 22. júna, keďže záznamy sa v dátumoch rôznia.

Nech je to ale akokoľvek, prejav bol v mnohom výnimočný. Predovšetkým nešlo o reč, ktorú predniesol pred davmi ľudí. K ľuďom sa prihovoril prostredníctvom kanálu BBC, ktorý mu umožnil znepokojenému francúzskemu ľudu dať jednoznačný odkaz.

V júni 1940 sa totiž Francúzsko neúspešne bránilo nemeckej invázii a bolo jasné, že prichádza zdrvujúca porážka. De Gaulle však vo svojom prejave deklaroval, že vojna sa neskončila a prichádza čas na odpor a odvetu.

Pripomenul francúzskym obyvateľom, že Veľká Británia a Spojené štáty prisľúbili podporu v procese obrany Francúzska pred Nemcami. Zúfalí Francúzi si tak mohli vypočuť povzbudivé slová: „Je porážka konečná? Nie!“

Mahatma Gandhi – Opustite Indiu (1942)

Cesta Indie k nezávislosti od Británie bola dlhá a náročná. Snahy o ňu vyvrcholili najmä počas 2. svetovej vojny, kedy museli Indovia bojovať na strane Britov.

Svoju účasť vo vojne začali podmieňovať tým, že ich Británia oslobodí spod svojej nadvlády. To ale britská vláda v roku 1942 razantne odmietla a tak sa snahy z Indie začali radikalizovať.

V roku 1942 bolo v Indii vytvorené hnutie Quit India (Opustite Indiu). Aktivitu tohto hnutia odštartoval práve prejav, ktorý 8. augusta 1942 v Bombaji predniesol Mahatma Gandhi.

V ňom Britov žiadal, aby Indiu okamžite oslobodili spod nadvlády a udelili im okamžitú nezávislosť. Práve tomuto prejavu sa pripisuje zásluha za získanie nezávislosti Indie o päť rokov neskôr.

Winston Churchill – Opona mieru (1946)

5. marca 1946 predniesol svoj prejav na univerzite vo Fultone bývalý britský premiér Winston Churchill. V reči, ktorá je známa ako Fultonský prejav, vyzval na úzku spoluprácu medzi USA a Veľkou Britániou v náročnom povojnovom období.

Kritizoval tiež ZSSR za jeho politiku voči krajinám východnej Európy. Práve v tomto prejave, ktorý sa spomína v súvislosti so zatiahnutím železnej opony, vyslovil známu myšlienku:

„Od Štetína na Balte po Terst na Jadrane sa spustila cez celý kontinent železná opona.“ V komunistických krajinách bol tento prejav označovaný za začiatok studenej vojny, hoci vzťahy medzi mocnosťami neboli ideálne už dávnejšie pred jeho prednesením.

Hovorí sa ale, že práve tento prejav inšpiroval prezidenta Trumana, aby o pár dní neskôr vyhlásil Trumanovu doktrínu a neskôr inicioval Marshallov plán.

Eleanor Roosevelt – Boj za ľudské práva (1948)

Eleanor Roosevelt bola americkou prvou dámou, odhodlanou političkou a aktivistkou za lepší život. Zastávala tiež dôležitú pozíciu v Komisii OSN pre ľudské práva.

Stála pri zrode Deklarácie ľudských práv, ktorú 9. decembra 1948 pred Valným zhromaždením obhajovala a zdôrazňovala jej dôležitosť. Hovorila o tom, že cieľom deklarácie je definovať ľudské práva a slobody a zabezpečiť to, aby sa hrôzy 2. svetovej vojny nikdy neopakovali.

Práve v ten deň naliehala na Valné zhromaždenie, ktoré stálo pred dôležitou otázkou prijatia tejto deklarácie. Jej prejavom sa skutočne zhromaždenie podarilo presvedčiť a už o deň neskôr bol dokument jednohlasne prijatý.

J. F. Kennedy – Rozhodli sme sa ísť na Mesiac (1962)

12. septembra 1962 predniesol 35. prezident Spojených štátov J. F. Kennedy, dôležitý prejav, v ktorom zdôraznil dôležitosť podniknutia cesty a Mesiac.

USA sa totiž nachádzalo v období súperenia so Sovietskym zväzom, ktorý bol vo vesmírnom objavovaní o krok vpred. Práve to chcel americký prezident v Houstone zdôrazniť.

Jeho cieľom bolo presvedčiť Američanov k podpore národného programu pristátia človeka na Mesiaci a jeho bezpečného návratu na Zem. Kľúčová myšlienka jeho prejavu je:

„Rozhodli sme sa letieť na Mesiac a to ešte v tomto desaťročí. Nie preto, že je to ľahké, ale práve preto, že je to ťažké.“ Práve tento prejav sa považuje za začiatok súperenia o Mesiac.

Martin Luther King – Mám sen (1963)

Za kľúčový prejav v oblasti ľudských práv je považovaný slávny prejav Martina Luthera Kinga. Ten predniesol počas protestného pochodu na Washington 28. augusta 1963 a odsúdil v ňom diskrimináciu černošského obyvateľstva.

King pred sochou Abrahama Lincolna predniesol 16-minútový prejav, v ktorom požadoval rovnosť rás a koniec diskriminácie v Spojených štátoch.

Práve tento prejav sa označuje za jeden z najprelomovejších, keďže jeho výsledkom bolo prijatie niekoľkých zákonov, ktoré zrušili diskrimináciu Afroameričanov v USA.

Jeho názor, že všetci ľudia sa rodia rovní rozšíril do takej miery, že Američania si už o necelé polstoročie zvolili do úradu afroamerického prezidenta.

Nelson Mandela – Som pripravený zomrieť (1964)

20. apríla 1964 predniesol trojhodinový prejav juhoafrický bojovník proti apartheidu Nelson Mandela. Išlo o jeden z kľúčových momentov v dejinách juhoafrickej demokracie.

Mandela v prejave hovorí o rovnosti, slobode a harmónii: „Miloval som ideál demokratickej a slobodnej spoločnosti, v ktorej žijú všetci ľudia v harmónii a s rovnakými príležitosťami.

Je to ideál, pre ktorý som pripravený zomrieť.“ Svoju reč predniesol z prístavu tesne pred začatím súdneho procesu. O dva mesiace neskôr už bol odsúdený na doživotie a plánovanie ozbrojenej akcie na zvrhnutie vlády.

Ronald Reagan – Poznámky na Brandenburskej bráne (1987)

Koncom 80-tych rokov sa situácia vo svete, v súvislosti so studenou vojnou, začala stabilizovať. Postupné otepľovanie vzťahov malo za následok aj návštevu amerického prezidenta Ronalda Reagana v Západnom Berlíne, kde 12. júna 1987 predniesol významný prejav.

Pred Brandenburskou bránou vyzval Michaila Gorbačovova, aby spoločne odstránili bariéru, ktorá rozdeľuje svet na dva bloky. Najdôležitejšie slová prejavu sú:

„Pán Gorbačov, zničte tento múr.“ Výsledkom prejavu bolo postupné zlepšovanie vzťahov, pád železnej opony a napokon aj koniec studenej vojny.

Michail Gorbačov – Sloboda výberu (1988)

O rok neskôr na myšlienku Ronalda Reagana nadviazal aj samotný Michail Gorbačov, ktorý stál na čele ZSSR. 7. decembra 1988 na 43-om Valnom zhromaždení OSN predniesol prejav, v ktorom hovoril o veľkých zmenách.

Ohlásil koniec sovietskej prítomnosti vo východnej Európe. Bol to krok, ktorým napokon umožnil satelitným štátom vybrať si vlastnú cestu.

Bezprostredne po tomto prejave už štáty bývalého sovietskeho bloku podnikali reformné kroky na ceste k demokratizácii a napätie zo studenej vojny sa už začalo definitívne vytrácať.

puma, foto: internet